Žilinský boss Salinger: Ničomník, obeť či oboje? (1. časť)

Autor: Júlia Piraňa Mikolášiková | 21.3.2014 o 8:00 | Karma článku: 6,55 | Prečítané:  2454x

Františka Salingera alias Malého Fera policajti považujú za človeka, ktorý šéfoval v 90-tych rokoch žilinskému podsvetiu. Až v roku 2007 mu však začali pripisovať vraždy a násilnosti z obdobia 1997 - 1999. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline vtedy viedol František Posluch. Salingera usvedčovali najmä dvaja svedkovia: Salingerov nevlastný strýko Šimon Francl a Jaroslav Blaško. Za roky, čo som o kauze písala, som získala informácie, že Blaško nie je len taký obyčajný svedok. Podľa všetkého mal nadštandardné kontakty s príslušníkmi bezpečnostných zložiek.

František SalingerFrantišek Salinger

Vražda je najťažší trestný čin. Mafiánske popravy boli v 90-tych rokoch páchané demonštratívne aj na ulici, pred zrakmi obyčajných ľudí. V ďalších prípadoch osoby mizli a končili v tajných hroboch s guľkami v hrudi, či hlave. Tí, čo ich mali na svedomí, si budovali medzi kumpánmi rešpekt, získavali vplyv medzi podnikateľmi a policajti sa ich báli alebo s nimi boli prepletení. Objasňovať staré prípady nie je ľahké. Stopy sú už „studené", policajti sú odkázaní na dôkazy z miest činov, ktoré pred rokmi zabezpečili ich kolegovia. Ešte horšie je to, keď sa telá musia vykopávať. Pri vyšetrovaní starých káuz sú tak odkázaní na svedkov, ktorí sú ochotní prehovoriť. Svedkovia však mnohé veci za tie roky aj pozabúdali. Nič z toho nie je jednoduché. Posluch a jeho ľudia mali odvahu, keď sa do toho všetkého pustili. A odvahu treba oceniť. Ale...

Iniciatívne udanie

V júli 2007 prišiel Jaroslav Blaško sám od seba na žilinskú políciu a oznámil skutočnosti o vražde, ktorá sa stala na jar 1999. Obeťou mal byť nezvestný Milan Daníšek. Blaško tvrdil, že bol pri zakopávaní jeho mŕtvoly.

„V 90-tych rokoch som sa zúčastnil aj na škaredých robotách, ale nikdy som nebol ich vykonávateľom. Vypaľovali sa obchody a vyhadzovali sa do vzduchu autá," povedal viac ako desaťkrát súdne trestaný Blaško, ktorý mal problémy aj s drogami. Nezabudol podotknúť, že sám nevraždil. Začal spolupracovať s políciou, vypovedal proti Salingerovi a dostal štatút chráneného svedka.

Policajti tvrdili, že motívom Daníškovej popravy malo byť to, že bol nepohodlný svedok nezákonných aktivít, ktorý sa so Salingerom podieľal na krádežiach kamiónov. Kriminalisti našli v náročnom teréne pri Vodnom diele Žilina tajný hrob a v ňom niekoľko kostí. Pri výkopových prácach hrozilo narušenie statiky priehrady. Salingera zadržali policajti, obvinili z vraždy a sudca ho poslal do väzby.

Daníškovi blízki však vypovedali, že zmizol až okolo mája 1999. Expertíza ukázala, že kosti neboli ľudské. Dve boli zo psa. Podľa prokurátora vyšetrovateľ buď nepredložil znalcovi kosti, ktoré boli nájdené, alebo došlo k ich zámene. Prokurátor uviedol, že vyšetrovaním nebolo zistené, že by obvinený spáchal vraždu tak, ako to uvádzal svedok.

Celý prípad stál na výpovedi jediného svedka - Jaroslava Blaška, ktorý po ôsmich rokoch od spáchania skutku prišiel sám od seba na políciu. Kto a prečo mu to poradil?

Trvalo mesiace, kým Salineraga zbavili obvinenia. Vyšetrovanie prokurátor zastavil až v júni 2013. Blaška z krivej výpovede neobvinili. „Nezistili sa skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by svedok vypovedal nepravdu v úmysle privodiť inému trestné stíhanie," tvrdí prokuratúra.

Povedal, čo videli iní

V druhom prípade sa polícii a prokurátorovi darilo trochu lepšie. Blaško im na jeseň 2007 ukázal miesto tajného hrobu obete vraždy Štefana Gažúra, nepohodlného svedka, ktorý mal usvedčovať páchateľov podvodu. Pre ekonomickú trestnú činnosť bol na neho vydal zatykač. Podľa obžaloby Salinger a ďalší na jeseň 1997 vylákali Gažúra na čerpaciu stanicu v Ružomberku. „Salinger mu dal do piva uspávací prostriedok a spoločne nastúpili do auta. V Strečne ho z auta vytiahli a Salinger ho zastrelil. Potom telo preniesli do vopred vykopanej jamy pri Váhu," tvrdila obžaloba. Tu expertíza ukázala, že pozostatky z tajného hrobu patria Gažúrovi.

Prípad sa dostal na súd. Ukázalo sa však, že svedok Blaško sa o vražde dozvedel iba z počutia a policajtom nepovedal pravdu. Informácie o tajnom hrobe bezpečnostné zložky získali od už spomínaného Šimona Francla , ale ten nechcel vypovedať pred vyšetrovateľom, tak mu informácie poskytol Blaško. Súd Salingera oslobodil.

Kto a prečo poradil svedkovi Blaškovi, aby vypovedal o tom čo sám nevidel?

Blaška napokon  obvinili z krivej výpovede.

Väzenský farár ako spojka

Blaško vystupoval ako svedok aj v prípade z decembra 2009, v ktorom išlo o prípravu vraždy bratislavskej sudkyne.

Blaška medzičasom z programu na ochranu svedkov vyhodili, lebo porušoval pravidlá. Potom sa dostal do väzby pre majetkovú trestnú činnosť. Keď ho prepustili, opäť sa iniciatívne vybral vypovedať. Išiel na policajné prezídium a tvrdil, že spoluväzeň  Tomáš P. sa mu zveril s plánom na likvidáciu sudkyne. Prípad sa dostal na súd. Na pojednávaní vysvitlo, že väzenský farár bol spojkou medzi Blaškom a istým príslušníkom bezpečnostných zložiek. Aké informácie si cez duchovného vymieňali, ostalo tajomstvom.

Blaškova výpoveď súdu nestačila, súd Tomáša P. spod obžaloby za prípravu vraždy sudkyne oslobodil.

Blaška však z krivej výpovede neobvinili. „Nezistili sa skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by svedok vypovedal nepravdu v úmysle privodiť inému trestné stíhanie," tvrdí prokuratúra.

Čo vlastne majú prokuratúra a polícia na Salingera? Čo sa stalo s Balškom? Zaujímali sa kompetentní o osvetlenie nejasností v prípadoch?

Pokračovanie v najbližšom blogu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?