Škandály s odpočúvaním odhaľujú dvojtvárnosť médií

Autor: Júlia Piraňa Mikolášiková | 17.6.2014 o 17:00 | (upravené 17.6.2014 o 17:30) Karma článku: 6,28 | Prečítané:  1996x

So zverejňovaním súkromnej komunikácie politikov či ich blízkych, alebo aj novinárov cez e-mail, či  na sociálnych sieťach sa v poslednom čase roztrhlo vrece.  Rovnako aj so zverejňovaním odposluchov.  Právo na súkromie je tak porušené. To je jedna vec. Avšak druhou vecou je, aký je obsah tejto komunikácie. A treťou sú postoje dotknutých osôb a reakcie médií.

Pri každom takomto prípade sa vynárajú viaceré otázky:

  • Je komunikácia autentická ?
  • Ak išlo o autentickú komunikáciu, na ktorej monitorovanie dal súhlas súd, ako je možné, že unikla?
  • Kto a ako sa dostal ku komunikácii?
  • Kto a prečo ju zverejnil?
  • Ako je chránené súkromie?
  • Ako majú novinári o veci informovať verejnosť?

Lipšic a sociálna sieť

Na interne sa nedávno objavil portál, na ktorom je zverejnená komunikácia nezaradeného poslanca  Daniela Lipšica, ktorý je zároveň predsedom neparlamentnej strany NOVA, s dvanástimi  ženami. Vo viacerých prípadoch je komunikácia politika na sociálnej sieti s týmito dámami erotická. Niektoré z nich reagujú veľmi opatrne, ďalšie sú naladené na šteklivú nôtu.

Otázky pre Daniela Lipšica:

  • Videli ste web danielito.ifo?
  • Poznáte dotyčné dámy? Písali ste si s nimi niekedy správy?
  • Ako hodnotíte, že  túto komunikáciu niekto ju zverejnil?
  • Podnikli ste v tejto súvislosti nejaké kroky? Ak áno, aké, ak nie prečo?
  • Kde je podľa Vás hranica ochrany súkromia a zverejnenie informácií vo verejnom záujme?

Odpoveď:

  • „Vo veci sme podnikli konkrétne opatrenia, o ktorých nebudeme informovať aj s ohľadom na policajné vyšetrovanie,“ odpovedali z tlačového oddelenia NOVA.

Na dve z týchto žien som získala kontakt, no spojiť s nimi sa mi nepodarilo.

Vlani v septembri bol na Najvyšší súd SR, aj do viacerých redakcií doručený dokument s SMSkovou komunikáciou Daniela Lipšica a právničky Zuzany Miadokovej. Správy sú z obdobia, keď bol ministrom vnútra vo vláde Ivety Radičovej. Predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin materiály odovzdal Generálnej prokuratúre SR pre podozrenie z trestných činov ohovárania, úniku utajovaných skutočností a zásahu do súkromia. Odtiaľ vec odstúpili na Krajskú prokuratúru v Bratslave. “Dňa 07. januára 2014 bolo začaté trestné stíhanie pre prečin ohovárania v súčasnosti prebiehajú vyšetrovacie úkony,”  povedal Michal Šúrek z bratislavskej krajskej prokuratúry.

Treba pripomenúť aj to, že vo februári 2012 sa na internete zase proti Lipšicovi objavil dokument s názvom Zelenáč, ktorý ho mal usvedčovať zo spolupráce s vojenskými tajnými počas jeho výkonu základnej vojenskej služby.  O tri mesiace niekto zverejnil ďalší spis nazvaný Kocúr. Lipšic to nazval nepodarenou spravodajskou hrou.

Asistent poslanca - novinárka

Pred pár týžďnami boli na blogu Adama Keményho na portály pravda.sk zverejnené články, v ktorých bola zverejnená e-mailová komunikácia medzi redaktorkou denníka SME Monikou Tódovou a Gáborom Grendelom, poslaneckým asistentom Lipšica.  Hoci pracovná, ale vo veľmi familiárnom tone vedená komunikácia, sa týka herca Lukáša Latináka a dohadzovania respondentov pre videopríspevok. Z inej komunikácie vyplýva, že redaktorka SME preposlala Grendelovi aj odpovede na svoje otázky, ktoré jej poslal iný politik – Radoslav Procházka.

Ministerstvo vnútra SR sa k otázkam o tom, či boli zaznamenávané e-maily redaktorky SME, nevyjadruje. Odpočúvanie aj sledovanie e-mailovej, či komunikácie zo sociálnej siete môžu podľa zákona realizovať len orgány činné v trestnom konaní a spravodajské služby, pričom už len fakt, že je osoba monitorovaná tvorí predmet utajovanej skutočnosti.

„Slovenská informačná služba kategoricky vylučuje akúkoľvek súvislosť činnosti spravodajskej služby s materiálmi, ktoré ste nám poslali,“ reagoval hovorca SIS Alexander Kurtanský pre časopis Trend. Trend sa téme sa venoval ako jediný. Samotný obsah komunikácie medzi Grendelom a  Tódovou však už nikto nerieši a nikto sa nepozastavuje nad tým, že novinárka urobila Grendelovi službu.

Otázky pre Gábora Grendela :

  • Ako hodnotíte to, že táto komunikácia unikla a niekto ju zverejnil?
  • Podnikli si v tejto súvislosti nejaké kroky? Ak áno, aké, ak nie prečo?
  • Kde je podľa vás hranica ochrany súkromia a zverejnenie informácií vo verejnom záujme?
  • Ako vnímate to, že odposluchy Vandy  Vavrovej (redaktorka denníka Pravda) s Robertom Kaliňákom riešili všetky média a ich kritizovali za obsah rozhovorov a vo vašom prípade  nikto nerieši obsah komunikácie? (Rovnako to bolo v prípade Nicholsona s Jurajom Ondejčkákom - kde všetci riešili ich vzájomný vzťah.)

Odpoveď:

„Vo veci sme podnikli konkrétne opatrenia, o ktorých nebudeme informovať aj s ohľadom na policajné vyšetrovanie.“

Otázky pre Moniku Tódovú:

  • Ako hodnotíte to, že táto komunikácia unikla a niekto ju zverejnil?
  • Podnikli si v tejto súvislosti nejaké kroky? Ak áno, aké, ak nie prečo?
  • Kde je podľa vás hranica ochrany súkromia a zverejnenie informácií vo verejnom záujme?
  • Čo je podľa vás závažnejšie, samotný únik komunikácii, alebo obsah informácií?
  • Ako vnímate, to, že odposluchy Vandy Vavrovej s Kaliňákom riešili všetky média ich kritizovali za obsah rozhovorov a vo vašom prípade nikto nerieši obsah komunikácie? (Rovnako to bolo v prípade Nicholsona s Jurajom Ondrejčákom - kde všetci riešili ich vzájomný vzťah.)

Tódová uviedla, že za redakciu komunikuje šéfredaktor Matúš Kostolný. Tu je jeho opoveď:

„Považujem za nebezpečné, že na Slovensku nie je zachovaná dôvernosť komunikácie medzi redaktormi a ich zdrojmi. Táto dôvernosť má pre zdravé fungovanie spoločnosti podobný význam, ako dôvernosť komunikácie medzi advokátom a klientom, či lekárom a pacientom, preto sú všetky tri formy komunikácie chránené zákonmi. Články, ktoré Monika Tódová aj vďaka komunikácii s Gáborom Grendelom pripravila, boli jednoznačne vo verejnom záujme - išlo v nich o zvýhodňovanie pri udeľovaní ŠPZ, kauzy Dobroslava Trnku či Štefana Harabina. Som si úplne istý, že vo zverejnených textoch denník SME nerobil žiadnu nadprácu. Poukazovanie na prešľapy politických konkurentov aj formou komunikácie s redaktormi je bežnou politickou praxou, robia to denne ľudia zo všetkých strán. A veľká časť tejto komunikácie sa deje po priamej linke, nie na tlačovkách. Je tiež často potrebné vzájomne konfrontovať stanoviská jednotlivých respondentov. Prijali sme opatrenia, aby bola v tomto smere vždy zachovaná rovnosť jednotlivých strán a aby táto komunikácia nejavila znaky neférového zvýhodňovania niektorej z nich.“

Poslanec – redaktorka

Inak to bolo v prípade, keď v novembri 2011 unikli na verejnosť prepisy telefonátov medzi Robertom Kaliňákom (SMER – SD), v tom čase opozičným poslancom, a novinárkou denníka Pravda Vandou Vavrovou, ktorú oslovoval Bejby.

Kaliňák telefonoval redaktorke a pýtal sa, prečo neuverejnila článok o tendri u vtedajšieho ministra obrany Ľubomíra Galka (SaS) a prečo v novinách, v ktorých pôsobí nepísali o vtedajšom policajnom prezidentovi Jaroslavovi Spišiakovi, ktorý prekročil povolenú rýchlosť. Podotkol, že má byť „komunikačným prostriedkom“ medzi ním a šéfredaktorkou novín. Tieto odposluchy majú na svedomí vojenskí tajní.

Okrem toho, že sa média zaoberali tým, či bolo odpočúvanie legálne, alebo nie a rozhorčovali sa nad tým, že odpočúvať novinárov je nehoráznosť, Vavrová aj Kaliňák sa nevyhli ostrej kritike. A rovnako to bolo aj zo strany politikov. Hovorilo sa o tom, ako politik riadi noviny a podobne.  Nevyhli sa ani posmeškom. Denník SME ich rozhovory dokonca parodoval.  Odpočúvanie novinárov vojenskou tajnou službou stále vyšetrujú na Generálnej prokuratúre SR.

  • Otázka pre Vandu Vavrovú: Kde je podľa vás hranica ochrany súkromia a zverejnenie informácií vo verejnom záujme?
  • Odpoveď: Ak by to pre verejný záujem bolo naozaj dôležité, tak súkromie ide bokom. Na Slovensku sa však veľmi selektívne posudzuje, čo je verejný záujem. Otázne
    je, že či tí, čo to dnes posudzujú sú tí praví a nezaujatí, aby niečo také
    dôležité posudzovali.
  • Otázka: Čo je podľa vás závažnejšie, samotný únik komunikácii, alebo obsah
  • informácií?
  • Odpoveď: Všetko, čo takto uniká na verejnosť sú len spravodajské hry rôznych skupín.
    Médiá pri nich hrajú väčšinou úlohu "užitočných idiotov".
  • Otázka: Ako vnímate, to, že vaše odposluchy s Kaliňákom riešili všetky média a
    kolegovia novinári vás kritizovali za obsah rozhovorov a v prípade Gábor
    Grendel - Monika Tódová sa nielenže kauzou zaoberal iba Trend, ale obsah
    ich komunikácie nikto nerieši,  aj keď ide o veľmi podobný prípad? (Rovnako to bolo v prípade Nicholsona s Jurajom Ondrejčákom - kde všetci riešili ich vzájomný vzťah.)
  • Odpoveď: K tomuto sa nebudem vyjadrovať. Myslím, že “no coment” hovorí za seba.

Oslovila som aj Roberta Kaliňáka, odpovede prisľúbil, no zatiaľ neposlal.

Nicholson a Piťo

Keď vlani v novembri unikli nahrávky telefonátov medzi investigatívnym novinárom Tomom Nicholsonom a Jurajom Ondrejčákom, prezývaným Piťo, aktér Nicholson hovoril o diskreditácii. Jeho kolegovia telefonáty vo veľkom rozoberali. A zaoberali sa okrem úniku aj obsahom. Napríklad tým, že Nicholson má familiárny tón. Telefonáty potom vysvetľoval aj v článku na svojom blogu. Tvrdil, že podá aj trestné oznámenie. Nicholson na otázky nereagoval.

Dva metre

Média riešili nielen únik, ale aj obsah komunikácie Kaliňáka s Vavrovou. Rovanko to bolo v prípade Nichlosona s Piťom. Prečo rovnaký meter neuplatnili v prípade Grendela s Tódovou a prečo neriešia, že došlo k úniku Lipšicovej komunikácie zo sociálnej siete a či je vôbec pravá? Zjavne tu bol uplatnený princíp dvojakého metra, čo vyvoláva oprávnené otázniky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?