reklama

Trafené husi útočia alebo Keď mafia zagága

Súčasťou povolania novinára sú nenávisť a hnev ľudí, ktorých vo svojich príspevkoch kritizujú.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (85)

Tento text píšem a zverejňujem, aby sa vedelo....

Novinár je pre ľudí, na ktorých protizákonné, neetické, či kontroverzné praktiky poukazuje, niekto, kto im škodí. Novinár je pre nich zlo. Novinár s invektívami, s osočovaním aj s faktom, že má viac nepriateľov ako priateľov, musí počítať. Ja s tým rátam od samého začiatku mojej práce v médiách.

V Novom Čase som si útokov užila dosť. Najmä kvôli kauze bytovej a pozemkovej mafie. Nikdy som však nemala potrebu o tom verejne hovoriť. Jednoducho som tie útoky považovala za súčasť mojej práce. Mlčať bolo chybou...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sofistikované očierňovanie

Útok nemusí byť zabitie, dobitie do bezvedomia, či podpálenie auta a podobne. Fyzický útok by neostal bez povšimnutia. Na miesto by prišla polícia, prípadne záchranka. To by vyvolalo rozruch. Po fyzickom útoku, kvôli práci sa človek stane hrdinom. A to „oni“ nechcú.

Robia to inak. Sofistikovaným očierňovaním znemožňujú ľudí. Je to metóda, ktorá sa v súčasnosti využíva aj v biznise, v politike, na polícii, na prokuratúre, či v súdnictve... Klebetám ľudia jednoducho uveria a niektorí ich šíria ďalej. Človek nemá šancu brániť sa, častokrát ani totiž nevie kto a čo presne šíri a hlavne nemá šancu zistiť kde je pôvodný zdroj. Zdiskreditovaný človek je odpísaný. A o to im ide.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Deje sa to potichu. Vytvoria úderku a celý útok má rýchly priebeh, trvá pár dní. Intrigy sa potom už šíria ďalej bez toho, aby mali na ne dosah, klebety si už žijú vlastný život. Následky sú dlhodobé a odstraňujú sa len ťažko.

Dôvodom takýchto útokov na novinára je túžba eliminovať zverejňovanie kritických príspevkov. Napríklad taký Tom Nicholson vie o tom určite svoje.  (Sú aj ďalší, ale tí verejne o útokoch nikdy nehovorili, tak neviem, či by si želali, aby som ich spomínala.) Novinára chcú "znedôveryhodniť", odstrihnúť od zdrojov, od kolegov, kamarátov, znemožniť mu sa zamestnať a podobne...

Zagágali aj netrafené husi

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Napríklad, keď som v marci napísala prvý článok na blog, reakcia nenechala na seba dlho čakať. Zagágala aj hus na ktorú som ani len nemierila a ani nemala v pláne mieriť a nie to ešte trafiť. Tento človek znervóznel až natoľko, že začal rozširovať klebety, že som predĺžená ruka mafie a platí ma finančná skupina. (Zverejnený text sa však tejto osoby vôbec netýkal. Písala som v ňom o svedkovi proti Mellovi a Mišenkovi.) Asi treba doplniť, že tento človek krátko pred tým ako začal túto správu šíriť, prehral súdny spor s vydavateľom Nového Času pre článok, ktorý som napísala. Vtedy som si pomyslela, že nejde iba o hnev z prehratého súdneho sporu, ale asi aj strach. Strach z toho, aby som okolo dotyčnej osoby nezačala pátrať...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mŕtva žena a iné

Napísala som do Nového Času aj na blog niekoľko článkov, kde sa spomínali ľudia zo skupiny podsvetia známej ako "sýkorovci" a najmä aj im blízky človek, jeden z ich mecenášov. Ten má svojich priateľov a tí zase kamarátov v biznise, politike, na polícii aj v tajnej službe. Partia sýkoriek nemohla roky beztrestne fungovať bez pomoci osôb zo štátneho aparátu. Teraz keď prišiel ich koniec, sa mnohí mocní musia obávať. (Nie všetky informácie, ktoré som zistila som aj zverejnila. Niektoré musím ešte overiť a získať viac faktov a musím si nájsť aj čas na ich spracovanie.)

A začali sa diať udalosti, ktoré neboli síce celkom bežné, ale ako novinárke, ktorá sa venuje krimi témam a investigatíve sa mi nejavili ako výrazne znepokojujúce.

Jeden príbuzný obvineného z mafiánskej vraždy dal správe o tom, že odchádzam z Nového Času like na facebooku. (Musel byť veľmi prekvapený, keď som začala písať články na blog.) Dostala dobré rady, že sa mi môže stať, že mi niekto do bytu podhodí drogy. „Obávam, sa, že môžem mať problémy, ak neprestanete, prijmem opatrenia,“ takýto odkaz mi vlani v novembri poslal človek blízky k mecenášovi sýkorovcov. Odporučil mi nech si dám pre istotu ráno na obed aj večer lexaurin. Pred dverami môjho bytu som si našla zdochnutú myš. Neznámy zatelefonoval na číslo 158, že som mŕtva žena, ktorej totožnosť polície potrebuje zistiť. 

Zrejme som však článkoch (aj ďalších) trafila tie správne husi, lebo gáganie teda riadne zosilnelo. A prišli iné útoky... Nebezpečnejšie.

Zisťujú čo chystám

Ešte keď som písala pre Nový Čas sa ľudia blízki už spomínaným sýkorkám a ich mecenášom pokúšali zistiť aké témy chystám. Ich známeho novinára požiadali, aby sa informoval u svojho kamaráta, ktorý pracoval v Novom Čase, či vie na čom pracujem. Zaujímali ich najmä kauzy vrážd z ktorých sú obvinené sýkorky a prípad vraždy Miroslava Sýkoru. (Naznačuje to tiež, že svojich ľudí majú vo viacerých redakciách a v prípade potreby im dajú echo.) Keď som začala písať články na blog informovali sa u mojich známych, či nevedia zistiť na akej téme pracujem. Keďže som pri písaní a uverejňovaní článkov na blog nezávislá a text si napíšem a zverejním kedy chcem ja a rozhodujem o tom výlučne ja, nezistili nič. To ich nervozitu vystupňovalo.

Cez jedného zo svojich právnikov sa zaujímali, či sa teraz bez príslušnosti k redakcii nebojím žalôb na ochranu osobnosti. Takéto otázky ma nerozladia. Nie nebojím sa. Za celú kariéru novinárky, na vydavateľstvá kde som pracovala podali, žalobu kvôli obsahu článkov, ktorých som autorkou trikrát. Prvú som už spomínala. Druhou bola žena obvinená aj z podvodu s nehnuteľnosťami. Tá nebola úspešná, súd konštatoval, že jej práva neboli porušené. A treťou partička z Bonanna. V kauze ešte nepadlo právoplatné rozhodnutie.

Právnik sa ma tiež vypytoval, akého budem mať teraz v prípade problémov advokáta, keď už nepracujem vo vydavateľstve, ktoré v prípade potreby zabezpečuje právny servis.

Klebety verzus fakty

Neprajníci rozhlasujú, že ma z Nového Času vyhodili. Nikto ma nevyhodil. Dnes už nie je doba, že v jednom zamestnaní je človek od skončenia školy až do penzie. V médiách je pomerne vysoká fluktuácia. Na dvoch rukách by sa dali spočítať redaktori, ktorí sú v jednej redakcii viac ako desať rokov. A na troch rukách, ktorý profesiu novinára vykonávajú viac ako 15 rokov. Jednoducho som už nechcela po ôsmich rokoch robiť v denníku.

Neprajníci rozhlasujú, že ma platí polícia. Tak napríklad kvôli týmto článkom: prvý, druhý, tretí, štvrtý, piaty, šiesty, som si ja, alebo aj moji nadriadení v Novom Čase užili telefonáty od rozzúreného policajného šéfstva. (Takých článkov bol samozrejme viac, nie iba týchto šesť.) Mnohí policajní funkcionári, či Lipšicovi, alebo Kaliňákovi pátrali a pátrajú po tom kto sú moje zdroje, kto mi dáva informácie. Dokonca sa našli aj takí, ktorí si našli čas na analýzu mojich textov, aby to odhalili. Posielali za mnou najrôznejších ľudí, ktorí sa mali so mnou spriateliť a „niečo zistiť“. Medzi policajnými funkcionármi sú aj takí, ktorí by sa potešili keby sa im podarilo ma obviniť z nejakého trestného činu. Napríklad šéf inšpekcie na mňa podal trestné oznámenie za článok, v ktorom som napísala čo o ňom povedal obžalovaný na súde. Tak neviem prečo by ma asi tak polícia platila. A hlavne za čo by ma asi tak platila?

Neprajníci však pridali aj zaručené informácie, že ma platí mafia. Aká mafia a čo by z toho tá mafia asi tak mala, už povedať nevedia.

Neprajníci začali štátnym úradníkom s ktorými pracovne komunikujem posielať odkazy, že si ich pri stretnutiach tajne nahrávam. Obišli aj moje viaceré zdroje. Bola by som sama proti sebe, ak by som si takýchto ľudí pri rozhovoroch nahrávala. 

Títo intrigáni však nevedia povedať čo v mojich článkoch nie je pravda, v čom klamem, v čom si vymýšľam, alebo v čom zavádzam. Nemajú jeden, jediný argument.

Boja sa?

Klebety rozširujú zo strachu. Z obáv, aby som neodhalila ďalšie fakty, majú strach, aby som nebodaj tieto fakty aj nezverejnila. Fakty, ktoré by mafiu, jej mecenášov a kamarátov zo štátneho aparátu, politiky, či podnikateľských kruhov mohli v ich doterajšom pokojnom spolunažívaní ohroziť. 

Hlasné gáganie trafených husí dáva aj signál, že sa obávajú, aby som opäť nevyriekla vetu: „Kráľ je nahý!“ Kráľ musí mať totiž dobrý imidž, inak je podsvetiu nanič. Nemôže byť verejne známe, že kráľ je nahý.

Neprajníci začali aj obchádzať iných novinárov a ponúkať im, že ak sa nebudú všímať moje články a nebudú sa témam mafie a istým osobám blízkym podsvetiu o ktorých píšem venovať, dajú im iné témy, iné informácie, iné tipy.

Prídu iní

Raz sa na tlačovej besede na generálnej prokuratúre preberala takáto záležitosť: Dvoch prokurátorov niekto neoprávnene lustroval v evidenciách v súvislosti s kauzou, ktorú riešili. Podozrenie padalo na vagabundov, ktorým sa nepáčilo, že ich chcú títo prokurátori stíhať. Jeden z nich vtedy vyhlásil, že aj keby mu ublížili, na jeho miesto nastúpi kolega a kauza sa bude vyšetrovať ďalej.

Tak je to aj medzi novinármi. Ak by novinárovi ublížili, sofistikovanými metódami ho odpísali tak, že by už nebol schopný ďalej pracovať, prídu iní, noví ktorí týmto zloduchom nedajú spávať a budú im šliapať na otlak. Aj keby dúfali, že tých nových útokmi zastrašia, verím, že nie nie všetkých. Aj keby dúfali, že tých nových novinárov podplatia ,tiež verím, že nie všetkých.

Ak si intrigáni myslia, že ich útoky na mňa zaberú, držím im palce.

Júlia Piraňa Mikolášiková

Júlia Piraňa Mikolášiková

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  446
  •  | 
  • Páči sa:  1 643x

Témy spojené s políciou, prokuratúrou, súdmi a organizovaným zločinom. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu