Čo má spoločné mafia s tajným štátnym biznisom?

Autor: Júlia Piraňa Mikolášiková | 7.9.2014 o 19:00 | Karma článku: 11,61 | Prečítané:  28135x

Toto je príbeh o tom, ako funguje prepojenie podsvetia s podnikateľmi a politikmi.  

Na jeseň 2011 som sa dostala na recepciu, ktorá sa konala pri príležitosti spustenia projektu Stratené mesto. Akcia prebiehala v hoteli v bratislavskej Petržalke. Podnik patrí firme, v ktorej figuruje čelný predstaviteľ skupiny podsvetia sýkorovcov František Borbély.

To on mi povedal, aby som sa prišla pozrieť. V tom čase som pre Nový Čas písala veľa článkov o podsvetí, a preto som jeho neformálne pozvanie považovala za celkom prirodzenú vec. Zúčastnila som sa teda akcie a videla som veci, ktoré ešte aj dnes považujem za neuveriteľné. A neuveriteľné bolo aj to, čo sa dialo potom...

František Borbély

  • Jeho meno sa objavilo v roku 2004 na zoznamoch takzvaných záujmových osôb, ktoré unikli z polície. Bolo aj na zoznamoch z roku 2011.
  • Borbély je obžalovaný z výpalníctva. Podľa prokuratúry cez bezpečnostnú službu DKFB (Detektívna kancelária Františka Borbélyho) vyberal výpalné v bratislavskom podniku U Matúša, ktorý medzičasom zavreli. Prípad sa roky ťahá na súde.
  • Viacerí svedkovia ho spomínajú vo výpovediach ako poradcu skupiny, ktorý mal na starosti ekonomické aktivity.
  • Ako jediný z čelných predstaviteľov partie sýkorovcov je na slobode.
  •  Spomínaná SBS je dnes napísaná na jeho známych so sídlom hneď vedľa spomínaného hotela. Rovanko aj ďalšia SBS. Aj v nej sú spoločníkmi jeho blízki. Podľa centrálneho registra zmlúv obe SBS-sky získali viacero štátnych zákaziek.

Izraelská obchodná komora na Slovensku, ktorej šéfuje Miloš Žiak, sa zapojila do bratislavského projektu Stratené mesto. Podporili ho štát aj samospráva. Cieľom bolo oživiť spomienky na zničenú časť židovskej Bratislavy. Súčasťou projektu bola aj replika zbúranej synagógy na Rybnom námestí, ktorú postavili v lete 2012. Stála tam počas celej letnej turistickej sezóny. Na projekt dostala komora peniaze od Úradu vlády SR, Ministerstva kultúry SR, bratislavskej župy aj magistrátu. Spolu išlo o vyše 270-tisíc eur.  Naplánovaný bol do roku 2013. Repliku synagógy však v roku 2013 už nepostavili, aj keď to bolo pôvodne v pláne. Izraelská obchodná komora vyhlásila, že napriek podpore štátu na pokračovanie projektu už nemá peniaze. Zmluvy so štátnymi a samosprávnymi darcami ju pritom zaväzovali, aby repliku na námestí umiestnila opakovane. Po medializácii kauzy napokon postavili iba časť objektu.

Miloš Žiak

  • Po novembri 1989 bol pri zakladaní Verejnosti proti násiliu (VPN).
  • Bol poradcom prezidenta Václava Havla, neskôr sa dal na podnikanie.
  • V roku 2003 sa jeho meno objavilo na nepotvrdenom zozname členov skupinky, ktorá podľa vtedajšieho premiéra Mikuláša Dzurindu škodila tajnej službe a SDKÚ. Policajné vyšetrovanie nepotvrdilo, že by skupinka naozaj existovala.

Žiak podniká s Borbélym. Ich firma okrem iného prevádzkuje viaceré gastronomické zariadenia.

Borbélyho firmy v októbri 2011 sponzorovali otvárací koncert projektu. Hlavnou hviezdou bola americká kapela Klezmatics. Muzikanti boli ubytovaní v jeho hoteli. Tam sa konala aj spomínaná recepcia.

Keď ma Borbély pozýval, u  Žiaka sa za mňa zaručil, že o akcii nebudem písať. Súhlasila som, obetovala som článok a dala som prednosť možnosti vidieť, ako to v skutočnosti funguje. A stálo to za to...

Medzi hosťami boli izraelský veľvyslanec na Slovensku J. E. Alexander Ben-Zvi, predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo (SDKÚ-DS), starostka Starého Mesta Tatiana Rosová (SDKÚ-DS), podnikateľ Jozef Brhel, o ktorom sa hovorí ako o mecenášovi strany SMER-SD, bývalý šéf Národného bezpečnostného úradu Ján Mojžiš, Zuzana Piussi, Albert Marenčim, viacerí intelektuáli či podnikatelia a ďalší.

Na tejto zvláštnej akcii bol aj Milan Krajniak – v tom čase poradca pre rómsku problematiku na Ministerstve vnútra SR, ktorému šéfoval Daniel Lipšic (vtedy KDH, dnes nezaradený poslanec a predseda neparlamentnej NOVA).

Keď ma Krajniak na podujatí zbadal, zneistel. Pošuškal niečo do ucha Jánovi Mojžišovi a ten sa na mňa pozrel.

Krajniaka som poznala z jedného neformálneho stretnutia s novinármi, ktoré organizoval Lipšic ako minister vnútra pre novinárov. Hovorilo sa na ňom o nákupe nového odpočúvacieho zariadenia. Krajniak kreslil na tabuľu graf, ktorý mal dokazovať, ako Slovenská informačná služba (SIS) údajne môže kontrolovať, koho odpočúvajú iné zložky a ako nie je možná opačná kontrola. Spolu s Lipšicom vysvetľovali novinárom aj to, prečo je potrebné systém modernizovať. Odvolával sa aj na to, že systém bol inštalovaný v roku 1997 SIS počas pôsobenia Ivana Lexu.

"Ako minister vnútra som rozhodol, že na Slovensku musíme skoncovať s nelegálnymi odposluchmi, s kšeftovaním s nelegálnymi odposluchmi a s biznisom, ktorý z toho majú vplyvné skupiny a zločinecké skupiny," povedal Lipšic.

Nikdy však nevysvetlil, prečo polícia počas jeho pôsobenia na vnútre nikoho neobvinila z obchodovania s odposluchmi.

Na akcii v hoteli jedného z bossov sýkorovského gangu mi Milan Krajniak predstavil bývalého riaditeľa NBÚ – Mojžiša ako svojho dobrého priateľa. Zhovárali sme sa o tom, či padne vláda Ivety Radičovej a ak áno, z akého dôvodu. „Bude to pre tender na zbrane,“ uvažoval Krajniak. Ja som tvrdila, že vláda padne pre euroval. Uzavreli sme teda stávku, ktorú potvrdil Mojžiš. Víťaz mal dostať šampanské.

Na druhý deň sa konal korcent Klezmaticsu. Nikdy nezabudnem na to, ako sa izraelský veľvyslanec pozrel na Borbélyho a niečo pošepkal do ucha ochrankárovi. Ten sa naňho tiež pozrel, potom na veľvyslanca a súhlasne zakýval hlavou. Pamätám si aj to, ako dal Brobély pre VIP hostí doviesť ratanové kreslá z jednej zo svojich prevádzok.

Radičovej vláda padla na jeseň 2011. Keď som Krajniakovi v januári 2012 želala cez Facebook všetko dobé do nového roku, pripomenula som mu, že mi dlhuje šampanské. Neozval sa. Pri ďalších stretnutiach predo mnou klopil zrak, alebo sa mi zámerne vyhol. Určite to nebolo preto, že by sa hanbil za to, že mi nedal tú fľašu. (A ani by som si ju od neho nevzala.)

Od tohto momentu ma však podľa mojich neskorších zistení zaradili u ministra Lipšica medzi nežiaducich novinárov. „Krajniakovi bolo nepríjemné, že vás tam stretol,“ hovorili mi viacerí ľudia z ministerstva. Z toho jasne vyplýva, že Krajniak musel naše stretnutie v mafiánskom hoteli konzultovať so samotným Lipšicom.

Po nejakom čase sa začalo opäť verejne hovoriť o nákupe odpočúvacieho zariadenia. Vyšlo najavo, že v novembri 2010 Lipšic navštívil Izrael, aby sa stretol s predstaviteľmi spoločnosti Veritn. Sprevádzali ho Krajniak, policajný viceprezident Ľubomír Ábel a aj podnikateľ Miloš Žiak. 

V januári 2011 prišli zástupcovia izraelskej firmy do Bratislavy. Rokovaní s predstaviteľmi rezortu vnútra sa opäť zúčastnil aj Žiak.

(Zmluvy a sprostredkovateľské zmluvy na dodávku odpočúvacieho systému spadajú pod zákon o ochrane utajovaných skutočností.)

Na prítomnosť Žiaka na rokovaniach som sa pýtala Ministerstva vnútra SR. Skôr ako odpoveď však prišiel Borbély. „Prečo sa pýtaš na kamaráta? Ideš to písať?“ Od Lipšicových ľudí mi potom prišla takáto odpoveď: „Ministerstvo si nevyberalo a nemalo vplyv na to, kto bude prítomný za izraelskú stranu.“ A viac o rokovaniach povedať nechceli s tým, že ide o utajované skutočnosti. O okolnostiach, ktoré sa diali, som informovala svojho nadriadeného v denníku Nový Čas. Článok som síce napísala, ale nikdy nevyšiel.

Po niekoľkých mesiacoch som sa stretla so Žiakom. To už ministerstvo riadil Robert Kaliňák (SMER-SD). Začal mi vysvetľovať, ako to bolo s mojimi otázkami, ako ho z ministerstva informovali, že som im ich poslala.

„Fero mi povedal, že ste jeho kamarátka a jeho kamaráti sú aj moji kamaráti,“ zdôrazňoval. Vysvetľoval, že on pozná židovskú kultúru, pomery v Izraeli, a tak sa dostal do delegácie. A robil aj tlmočníka...

„S takýmito priateľmi si nemôžem dovoliť mať nepriateľov,“ zacitoval  Žiak britské príslovie.

Urobil tak, keď som sa ho pýtala, či je vhodné, aby osoba ako je on, mala podnikať s Borbélym, byť jeho priateľom a zúčastniť sa takých rokovaní.

Z ďalšieho rozhovoru vysvitlo, že sa zoznámili cez Jozefa Roháča. Roháč totiž za socializmu sedel za únos námestníka ministra zdravotníctva. Žiak a niektorí ďalší intelektuáli z neho potom chceli urobiť politického väzňa. Borbély zase poznal Roháča prostredníctvom najvyššieho bossa sýkoriek Róberta Lališa alias Kýbla. (Roháč je na Slovensku aj v Maďarsku podozrivý z viacerých vrážd. Sedí vo väzbe v Maďarsku. Kýbel je obvinený z desiatich vrážd. Je na úteku a je na neho vydaný zatykač.)

„A je ten Fero mafián? Prečo by mal byť mafiánom?“ opýtal sa ma Žiak. Neskôr Žiak pohľadom zavadil o jedného muža, ktorý „behá“ s Borbélym: “Myslíte, že keby na neho strieľali, že by tento chlapec obetoval svoj život?“

Potom priznal, že aj jeho kamaráti z politických kruhov sa zaujímali, aký je vlastne jeho vzťah s Borbélym. „Zaujímalo ich najmä to, či robí s drogami,“ hovoril Žiak a dodal: „Tak som sa Fera spýtal, či robí s drogami, povedal, že nie. To som im aj povedal, oni na to, že drogy by teda boli prekážkou.“

Borbélyho som sa pýtala, či nemá obavy z toho, že ak by ho náhodou zavreli, ich spoločné aktivity môžu Žiakovi uškodiť. „On si to obháji,“ odvetil.

Ďakujem Ferovi Borbélymu, že som mala možnosť vidieť, ako fungujú vzťahy podsvetia podnikateľov a politikov.

A prečo toto všetko teraz píšem? Preto, lebo som si na to spomenula, keď som ako prvá informovala o tom, že polícia trestne stíha Milana Krajniaka a podpredsedu Nova Marcela Klimeka (počas Lipšicovej éry bol na ministerstve vedúci služobného úradu) v kauze nákupu odpočúvacieho systému.

Niektoré ďalšie veci, ktoré som v tejto súvislosti videla, počula a zistila sa však napísať nedajú, ale nedá sa na ne ani zabudnúť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?