Príslušník tajnej služby ma nahováral na diskreditáciu Nicholsona

Autor: Júlia Piraňa Mikolášiková | 22.11.2014 o 14:15 | Karma článku: 12,91 | Prečítané:  5106x

Tvrdil, že ma oslovil z vlastnej iniciatívy a o našom stretnutí nepovie nadriadeným.

Najprv sa mi ozval človek, ktorí má blízko k organizovanému zločinu. Stalo sa to v pondelok 17. novembra 2014, popoludní. Spýtal sa, či poznám Toma Nicholsona a tiež istého Miša „z vojenského“. To, že sa poznám s Tomom, muselo byť človeku, ktorý ma nakontaktoval, jasné. Nechápala som jeho otázku. Aj som mu to povedala a dodala, že druhého pána nepoznám. Vysvitlo, že by sa so mnou chcel stretnúť Mišo „ z vojenského“. Odvetila som: „ Ak niečo chce , nech ma kontaktuje sám.“

Prešli dva dni a v stredu, 19. novembra 2014, ráno, mi Mišo „z vojenského“ naozaj poslal SMS, že by mal záujem o schôdzku. Dôvodom malo byť „oťukávacie stretko a X tém.“

Súhlasila som. Chcela som zistiť, o čo ide a chcela som aj mať pokoj. Zo spôsobu, akým komunikoval, bolo zrejmé, že sa ho nezbavím a bude otravovať, kým, neprikývnem na stretnutie. Tiež som sa chcela vyhnúť tomu, aby ma čakal pred domom alebo ma vyhľadával na miestach, kam často chodievam.

Dohodli sme si schôdzku v McDonald's na Račianskej ulici v Bratislave, vo štvrtok 20. januára 2014 o 17:45 hod.

Prišiel, predstavil sa:„ Mišo“. Po otázke, či má priezvisko, mi ho prezradil. Dodal, že to je pravé meno.

Vysvitlo, že on je ten, kto absolvoval s novinárom Tomom Nicholsonom záhadnú cestu do Poľska. Tvrdil, že má Toma v zuboch. Dôvodom je vraj to, že jeho osobu medializoval v zlom svetle. Vyhlásil, že by mu chcel podkúriť, ale tak, aby to vyzeralo, že je za tým niekto iný. Povedal, že vie, že ja nemám Toma rada. Tvrdil, že Tom mu ukazoval moje SMS, v ktorých mu nadávam a som aj vulgárna. Mišo „z vojenského“ preto vyjadril názor, že mám motív, aby som robila Nicholsonovi zle. Potom mi ešte povedal, že by mi proti jeho osobe postupne dodával informácie.

Nikdy som Tomovi nenadávala, ani neposielala vulgárne správy. Je však pravdou, že s niektorými jeho názormi, postojmi a činmi nesúhlasím, čo som aj Tomovi v minulosti oznámila. Nebudem tu verejne rozoberať a konkretizovať, čo je hlavnou témou nášho „sporu“. Môžem povedať len toľko, že máme zásadne odlišné postoje na prepojenie istých osôb blízkych polícii a tajným službám na organizovaný zločin. A tiež sa mi nepáči jeho zaslepený a jednostranný pohľad na niektorých ľudí, ktorí sa podľa môjho názoru preukázateľne „pokazili“.

Mišo „ z vojenského“ mi rozpovedal niekoľko príhod s Tomom. Ako sa zoznámili, čo a kde spolu zažili, aký je ich vzťah. Spomenul aj rôzne konkrétne tipy, ktoré mu ako novinárovi dal.

Povedala som mu: „O Tomovi si môžem myslieť svoje, ale nebudem ho na váš pokyn, ani pokyn iných diskreditovať.“ Tváril sa, že porozumel.

Začal sa chváliť, aké má kontakty na ministerstve vnútra, aj na polícii, v podsvetí, za kým pravidelne chodieva, s kým všetkým sa pozná. Spýtal sa, či by sme sa mohli stretávať ďalej, vraj by mi mohol dávať tipy.

Tvrdil, že ma oslovil z vlastnej iniciatívy a o našom stretnutí nespíše úradný záznam ani o ňom nepovie nadriadeným. Žiadal ma o diskrétnosť.

Tieto všetky skutočnosti som v piatok 21. novembra 2014, ráno oznámila polícii - Národnej kriminálnej agentúre.

Policajnému funkcionárovi som rozpovedala príbeh. Usmieval sa, niekedy sa až smial. „Vy ste sa o tom bavili s Nicholsonom?“ spýtal sa ma s úškrnom aspoň trikrát. „Nie nebavila, prečo by som sa s ním o tom mala baviť? S nikým som sa o tom nebavila,“ odpovedala som mu.

Na papier si zapisoval telefónne číslo muža z prostredia organizovaného zločinu, ktorý ma kontaktoval ako prvý a aj číslo Miša z „vojenského“. Prezrel si naše SMS-ky. Napísal si aj miesto a čas stretnutia môjho stretnutia s Mišom. „Spíšem si o tom úradný záznam a budem informovať nadriadených,“ povedal a ponúkol mi: „Ak chcete môžete podať trestné oznámenie.“

Pri našom rozhovore bol prítomný aj jeden  radový vyšetrovateľ.

O celej záležitosti som v ten istý deň večer, informovala cez e-mailovú správu aj Toma Nicholsona. Chcel sa stretnúť. V sobotu 22. novembra 2014 o 13, 15 hod sme si dali kávu. Opísala som mu na čo ma Mišo nahováral. „Nemám na to slov,“ reagoval prekvapene.

Vážení tajní, chápem, že vás rozčuľuje, že viem niekedy získať viac informácií ako vy, je mi jasné, že sa niektorých informácií, ktorými disponujem, obávate. Zrejme je pre vás ťažké nájsť si niekoho, komu budete podsúvať najrôznejšie bludy na kompromitáciu súperov a na pre vás nepohodlných osôb.  A naopak, na ospevovanie pre vás užitočných kamarátov, nájsť niekoho komu bude podhadzovať ospevujúce informácie. Ja sa však na niečo také neprepožičiam.

Už raz, v období keď bol ministrom vnútra Daniel Lipšic, sa na mňa jeden policajný tajný „nasal“. Snoril, čo všetko viem a aké články chystám do Nového Času. A to navždy stačilo.

A zaujímalo by ma tiež, koľkých novinárov tajní a im blízki nahovárali, aby zdiskreditovali mňa.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?