Bojovníčka s podsvetím obhajuje obvineného z mafiánskej vraždy

Autor: Júlia Piraňa Mikolášiková | 24.4.2014 o 8:00 | (upravené 15.3.2015 o 12:10) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  268x

Zo služieb štátu do advokátskeho talára. Dobre poznajú prácu polície, prokuratúry, či súdov. Sami pôsobili v policajnom zbore alebo si obliekali prokurátorský či sudcovský talár. Vedia, kde policajti, prokurátori a sudcovia robia chyby, čo sú ich slabé stránky a naopak, kde majú navrch. Majú kontakty v prostrediach pôvodných povolaní. Expolicajt Peter Vačok, bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimír Mitro, exprokurátor Peter Filip, či bývalý sudca Ľubomír Samuel a aj mnohí ďalší. Poslednou je bojovníčka s mafiou - bývalá prokurátorka Eva Mišíková.

Článok bol pôvodne zverejnený 24.4.2014 o 8:00, karmu mal 10.65, prečítaný bol 3748-krát a bolo pod nín sedem diskusných príspevkov.

Ikona z prokuratúry

Eva Mišíková vlani v decembri Generálnej prokuratúry SR odišla. Novinári jej roky dávali prívlastok bojovníčka so zločinom či bojovníčka s mafiou. Bola miláčikom redaktorov, ktorí sa venujú krimi témam, a práve oni z nej urobili ikonu. V roku 2011 kandidovala na post generálneho prokurátora. Dozorovala závažné kauzy ako napríklad kyselinárov, vraždu v Moste pri Bratislave, prípad bytovej mafie alebo policajného gangu, ktorý zavraždil Jána Kubašiaka v Polomke. Pracovala aj na prípade bossa Mikuláša Černáka.

Mišíková vyhlásila, že dôvodom odchodu boli zlé vzťahy. Vysvetľovala, že za jej odchodom z prokuratúry stojí Peter Šufliarsky, ktorý je v súčasnosti námestníkom generálneho prokurátora. O svojej práci aj o bližších dôvodoch odchodu poskytla médiam viaceré rozhovory.

Novinári špekulovali, že vstúpi do politiky. „Boli nejaké náznaky, aby som tam išla," spomenula v januári pre magazín .týždeň a na otázku, či dostala ponuku od Daniela Lipšica, ktorý je lídrom neparlamentného hnutia NOVA, odpovedala: „Nebudem to komentovať, pretože nejde o nič konkrétne. Navyše ja chcem zostať profesionálkou. Všimla som si totiž, že aj politikov, ktorých som považovala za veľmi dobrých odborníkov v oblasti práva, ten kolotoč postupne zomelie."

Pre časopis Plus 7 dní skonštatovala: „Zatiaľ len uvažujem, kde by som svoje schopnosti a skúsenosti uplatnila. Doma sedieť určite nebudem." Rozhovor na rovnaké témy v krátkom čase poskytla aj pre portál topky.sk.

Doma naozaj dlho nesedela. Mišíková si od 26. marca 2014 oblieka advokátsky talár. „Primárne sa budem zaoberať trestným právom", vyjadrila sa pre agentúru TASR.

„Otázka zodpovednosti je podľa môjho názoru úplne rovnaká, tak na strane prokuratúry ako aj advokácia. Ak je človek zodpovedný a svedomitý nevidím v tom rozdiel," povedala pre môj blog Mišíková. (Celý rozhovor s Evou Mišíkovou si môžete prečítať pod čiarou.)

Podľa mojich informácií jeden z jej prvých klientov je Marek Trajter obvinený z objednávky vraždy Romana Deáka. Vyšetrovateľ tvrdí, že Trajter si popravu objednal u bossa sýkorovského gangu Róberta Lalilaša alias Kýbla. Usvedčujú ho traja svedkovia. (Krvavý muž Kýbel je na úteku a aktuálne je obvinený z desiatich  vrážd a polícia preveruje informácie, že by ich spolu mohlo byť až 23.)

Nenamietam, že advokáti zastupujú obvinených z vrážd. Chápem, že advokát neobhajuje skutok klienta, ale obhajuje jeho zákonom priznané práva. Funguje to tak od staroveku. Je však otázne, či žena s prívlastkom bojovníčka s mafiou, ktorá kandidovala na post generálneho prokurátora, navyše v dôchodkovom veku aj keď ešte stále plná energie s chuťou pracovať, musela hľadať uplatnenia práve v advokácii.

Rôzne názory

Dekan Právnickej fakulty Paneurópskej vysokej školy Jaroslav Ivor začínal ako policajt, bol vyšetrovateľom. Z policajného zboru odišiel po 25 rokoch.

„Záleží to od rozhodnutia konkrétneho právnika a od toho, či dokáže byť kreatívny a adaptabilný. Je to vecou ich vnútorného rozhodnutia a cítenia, či sa dokážu transformovať a adaptovať vo svojom ponímaní na pozíciu účastníka konania na inej strane," myslí si. V rozpore s právnou normou to nie je. „Využívajú len praktické právnické skúsenosti," povedal Ivor. Ľudia, ktorí robili či už v polícii  alebo na prokuratúre, majú podľa neho veľa skúseností zo strany žalujúcej, a tak majú určitú výhodu oproti ostatným advokátom.

Vysvetlil, že v jedenej a tej istej trestnej veci nemôže pôsobiť ako obhajca človek, ktorý v nej pred tým bol prokurátorom. To zákon neumožňuje. Ako obhajca môže pôsobiť len v iných kauzách.

„Osobne by som sa nedokázal vysporiadať s takou situáciou. Ľudia, ktorí si zvolia advokáciu, majú od začiatku určitú predstavu obhajovať záujmy tých, ktorí sa dostanú do problémov so zákonom, alebo poskytujú právne rady. Dvadsaťpäť rokov som pôsobil na strane obžaloby, vyšetroval som trestné činy, dokazoval som trestné činy. Možno som mal morálny problém, osobne by som sa s tým nedokázal vysporiadať," odôvodnil prečo sa po odchode z polície nestal advokátom. Podotkol, že sa na neho síce obrátilo mnoho ľudí, ktorí boli obvinení a ponúkali mu ,či by ich nechcel obhajovať „Radšej som sa rozhodol nadobudnuté skúsenosti efektívne využívať v pozícii pedagogickej. Odovzdávam teoretické a praktické skúsenosti budúcim právnikom a je na nich, či si zvolia cestu obžaloby alebo obhajoby," dodal Ivor.

Do zoznamu advokátov sú zapisovaní v prevažnej väčšine absolventi koncipientskej praxe, prichádzajúcich z iných povolaní možno považovať skôr za ojedinelý jav. „Slovenská advokátska komora víta, ak sa advokátmi stávajú osoby, ktoré získavali skúsenosti napríklad ako sudcovia alebo prokurátori, ak spĺňajú podmienky na zápis do zoznamu advokátov, vyhodnocovať ich pohnútky v rozhodovaní by však bolo špekuláciou," uviedla hovorkyňa komory Naďa Ondrišová.

„Je smutnou vizitkou našej spoločnosti, ak slušní a odvážni prokurátori, policajti ako Eva Mišíková či Rudolf Cádra (zástupca riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite v čase, keď rezortu vnútra šéfoval Lipšic - pozn. aut.), ale aj ďalší sú doslova vyštvaní do súkromného sektora," tvrdí nezaradený  poslanec Lipšic, ktorý bol ministrom vnútra (2010-2012) aj ministrom spravodlivosti (2002- 2006) a sám je advokátom.  Na advokáta Petra Filipa v súvislosti jeho kandidatúrou na post ústavného sudcu útočil ako na obhajcu podsvetia. Tvrdí však, že on sám, by ako advokát obvineného z vraždy nezastupoval.

Peter Vačok - bývalý policajt

Peter Vačok ako policajný vyšetrovateľ odhalil, že Slovenská informačná služba (SIS) uniesla do Rakúska syna prezidenta Michala Kováča. Priviedol na výsluch viacerých tajných a obvinil ich z účasti na únose. Zadržal aj niekoľko áut použitých pri sledovaní a unášaní prezidentovho syna. Z polície ho vyštvali v roku 1996. Dnes je advokát a často zastupuje obvinených policajtov či príslušníkov SIS. Ale aj mužov v kauze piťovci.

Vladimír Mitro - exriaditeľ SIS

Vladimír Mitro začínal ako policajný vyšetrovateľ. V roku 1993 bol menovaný za riaditeľa SlS, po dvoch rokoch z funkcie odstúpil pre politický tlak zo strany Vladimíra Mečiara. Jeho nástupcom sa stal Ivan Lexa, pod ktorého vedením bola bezpečnostná služba zapletená do viacerých podozrivých akcií. V roku 1998 sa Mitro opäť stal šéfom SIS, kde sa významnou mierou podieľal na personálnej výmene kádrov v tajnej službe. Z funkcie v roku 2003 odstúpil po viacerých obvineniach zo zlyhania ako aj z nelegálneho odpočúvania. Dnes je advokátom. Často zastupuje príslušníkov SIS. Obhajoval aj ľudí zo skupiny Záreckého.

Ľubomír Samuel - bývalý sudca

V januári 2000 uznal Mikuláša Černáka za vinného z trestných činov vraždy, brania rukojemníka a dvoch skutkov vydierania. Oslobodil ho však spod obžaloby únosu a vraždy poľského podnikateľa Szymaneka. Sudca Ľubomír Samuel sa neskôr stal advokátom Černáka v iných kauzách.

Peter Filip - exprokurátor

Peter Filip bol riaditeľ trestného odboru na generálnej prokuratúre. V roku 1999 ho vtedajší generálny prokurátor Milan Hanzel z funkcie odvolal. Filip prešiel do advokácie. Obhajuje napríklad Jozefa Majského či bývalého príslušníka SIS Michala Hrbáčka. Zastupoval aj obvinených z vraždy Daniela Tupého a iných ľudí z podsvetia. Slovenská advokátska komora navrhla Filipa za kandidáta na sudcu Ústavného súdu. Napokon Filipa nezvolili a ďalej pôsobí ako advokát.

 

Rozhovor s Evou Mišíkovou

Prečo ste si po odchode z prokuratúry vybrali práve advokáciu?

Nemohla som sa naplno realizovať tak, ako aj pred tým. Na prokuratúre boli napäté vzťahy. Mala som zlé vzťahy s nadriadenými. Bola som z toho znechutená. Nič zlé na tom, že pôjdem do advokácie, som nevidela. Dala som si to do protikladu, či to bolo na prokuratúre všetko adekvátne tomu, čo človek či už duševne, ale aj fyzicky investoval do práce. Dalo mi to priestor na to, aby som to mohla porovnávať, či nie je lepšie byť slobodný v takomto povolaní ako dívať sa na to, ako som závislá od druhých ľudí čo môžem a nemôžem robiť.

A v advokácii to tak nie je? Tiež je to limitované predstavami klienta.

To závisí od toho koho človek vezme a koho nie a s čím sa stotožní a s čím nestotožní. A advokátov je toľko...

Viac ako päť tisíc.

Myslím si, že žijú v pohode, všetci moji kolegovia, ktorí z prokuratúry odišli a neboli to žiadne béčka, myslím, že ani jeden to z nich neoľutoval a ani od jedného som nepočula, že by boli radšej na strane prokuratúry.

Na strane štátu.

Štát vie byť nevďačný.

Nerozmýšľali ste nad tým, že by ste vaše skúsenosti z trestného práva mohli využiť napríklad v treťom sektore, v nejakom občianskom združení zameranom na pomoc obetiam trestných činov či v právnej poradni, poprípade ako poradkyňa vo verejnej či štátnej správe?

Nie, vôbec som nad tým nerozmýšľala, lebo som nemala žiadne kontakty s osobami, ktoré sa touto problematikou zaoberajú.

Ako ste po toľkých rokoch vysporiadali s tým, že ste prešli na druhú stranu, keď ste celé roky zastupovali obžalobu?

Vo veciach, ktorých som zastupovala obžalobu, vo veciach, kde som bola činná, kde bolo vznesené obvinenie, nikdy nebudem vystupovať ako advokátka. Otázka zodpovednosti je podľa môjho názoru úplne rovnaká tak na strane prokuratúry, ako aj advokácia. Ak je človek zodpovedný a svedomitý, nevidím v tom rozdiel.

Viete si predstaviť, že teraz bude na pojednávaní sedieť na opačnej strane oproti vašim bývalým kolegom?

Viem. Sú veci, ktoré nám zmenia život a ktoré jednoducho pôsobia ako protiklad, ale v realite naozaj protikladom nie sú.

Veľa ľudí z branže hovorí, že prokurátori, ktorí prejdú do advokácie, majú oproti iným advokátom výhody, lebo vedia ako to funguje a majú dobré kontakty.

Ja som na kontaktoch nikdy nestavala. Ani na tom stavať nebudem. Je samozrejmé, že ak poznáte z výkonu dozoru, aký má byť postup operatívnych pracovníkov, vyšetrovateľov aj prokurátorov, tak je to len plus. Mňa zaujíma výsledný efekt trestného konania, vykonané dokazovanie. Či sú dôkazy zákonné a či to preukazujú. Veď toto isté som musela robiť aj na druhej strane. Ako prokurátor som musela niesť dôkazné bremeno a v tom je ten rozdiel medzi prokurátorom a advokátom. Advokát ho uniesť nemusí. Žalobca je jeden.

Kto vás oslovil, aby ste zastupovali Mareka Trajtera ?

To nebudem komentovať. To je nefér sa pýtať sa na toto. Ani nie je mojou povinnosťou to povedať. To sa mi zdá podpásová otázka. A pokiaľ ide v tomto prípade s oboznámením sa so skutkovým stavom, tak môžem povedať, že tam nie je dôvodne vznesené obvinenie. Ja by som ho nevzniesla.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?