Na Špecializovanom trestnom súde čelí Róbert Lališ (51) obžalobe zo založenia zločineckej skupiny a šiestych vrážd z rokov 1998 – 1999. Pojednávanie sa začalo vlani v januári, v tom čase bol na úteku. Konalo sa v jeho neprítomnosti.
Prezývali ho Kýbel, či Malý. Velenie nad „armádou" sýkoriek prevzal po vražde Miroslava Sýkoru vo februári 1997.
Prokurátor v záverečnej reči uviedol, že skupina sýkorovcov celé oky páchala tie najzávažnejšie trestné činy. Vyberali výpalné, vydierali ľudí, robili podvody, vraždili. Niektoré vraždy spáchali na verejnom priestranstve pred očami iných ľudí. Lališ trestnú činnosť koordinoval a bol surový a bezcitný.
Prokurátor spomenul, že rozdelil teritória, mal ochrankárov, rozdeľoval výplatu. Skupina mala pyramídový systém odovzdávania ziskov. Zo ziskov nakupovali zbrane, telefóny, vysielačky, zabezpečovali fungovanie skupiny. Niektorí členovia maskovali pôsobenie v skupine tak, že boli živnostníci, podnikali, či oficiálne boli zamestnaní ako vodiči. Mali svoju základňu v objekte Fiat v Bratislave, kde sa stretávali. Objekt navonok pôsobil ako reštaurácia a fitness centrum.
Prokurátor zdôraznil, že Lališ mal informácie z polície o vyšetrovaní prípadov, ovplyvňoval trestné konanie a členovia skupiny ho navštevovali aj po vydaní zatykača v skrýšach. Poukázal aj na to, že mal falošné doklady totožnosti.
Lališ mal doklady na meno Trajterovho známeho
V záverečnej reči sa odvolával sa na početné výpovede svedkov, ktorí dlhodobo pôsobili v skupine, k činom sa priznali a sú už aj odsúdení. A aj výpovede spoluobžalovaných. Nemá pochybnosti, že by výpovede boli nepravdivé. Pre Róberta Lališa žiada doživotie.
Body obžaloby
*založenie zločineckej skupiny *vražda Miloša Piliara z jari 1998 *vražda Eduarda Diniča z mája 1998 *vražda Alojza Házyho z júna 1998 *vražda Róberta Diniča z októbra 1998 *vražda Dalera Hlavačku z mája 1999 *vražda Romana Deáka z októbra 1999 *bitka taxikára v Pezinku *lízingový podvod
Roky bez povšimnutia
Polícia a prokuratúra však ťahali dlhý čas za kratší koniec. Lepšie povedané začali ťahať akosi neskoro.
V divokých časoch éry Vladimíra Mečiara mal Kýbel blízko k Slovenskej informačnej službe (SIS). Podľa viacerých svedeckých výpovedí sýkorky v tomto období úzko spolupracovali s tajnými. Boli v kontakte s námestníkom SIS Jaroslavom Svěchotom.
Bývalý novinár a šéf kontrarozviedky SIS Peter Tóth vo svojej knihe uvádza že, šéf 52 oddelenia Lexovej tajnej služby - Dušan Kemény s krycím menom Pastucha sa s Kýblom stretával. Táto zložka SIS kompromitovala opozičných politikov.
Kýbel však mal svojich ľudí v tajnej službe aj počas vlád Mikuláša Dzrurindu, Roberta Fica, Ivety Radičovej a opäť Fica.Kontakty mal aj na polícii, dobre vychádzal aj s ľuďmi z biznisu. Kýbel tak dlho ostával bez povšimnutia.
Čapatý: Kýbel sa stretával s mužom zo spisu Gorila
„Doposiaľ presne neustálená osoba Róbert Lališ prezývaný Kýbel alebo Malý, ktorý predstavuje najvyšší organizátorky a riadiaci stupeň tejto štruktúrovanej skupiny a z tejto pozície ďalej pri páchaní trestnej činnosti riadi nižšie postavených členov,“ napísal v uznesení vyšetrovateľ už v novembri 2008. Lališa však vtedy nikto neobvinil.
Vo februári 2009 sa konala veľká policajná razia, pochytali senecké sýkorky. Ich šéf Martin Bihári s prezývkou Rus ušiel. Kýbel mu dal echo.
Ako svedok Kýbel vypovedal na polícii na jar v roku 2011. Stalo sa tak v súvislosti s prípadom prípravy vraždy sýkorovca s prezývkou Rezeň. Strážcovia zákona totiž urobili raziu v spomínanej centrále gangu - v objekte Fiat, ktorý patril Kýblovi. Plán likvidácie člena skupiny zorganizoval sýkorovský námestník pre región Bratislavy Ladislav Bališ.
V čase keď členovia spomínanej seneckej vetvy sýkoriek už stáli pred súdom a na pojednávaniach od septembra 2011 hovorili, že „Za všetkým je Kýbel...“, „ O všetkom rozhodoval Kýbel...“ sa Róbert Lališ veselo premával v sprievode ochrankárov v nákupných centrách, či na korze v Bratislave. Na súd ho ako svedka nikdy nepredvolali a to aj napriek tomu, že to obhajcovia žiadali.
Až na prelome rokov 2011 a 2012 dostal Kýbel vďaka svojim početným kontaktom echo, že "už po ňom idú" dal sa útek a začal sa skrývať.
Kamarát Jožko
Medzi obžalovanými v prípade, ktorý prejednáva súd figuruje aj Jozef Roháč, ktorého sýkorovci volali Čapica a novinári mu dali prezývku Potkan. Kýbel mu vraj hovoril Jožko. Ide o kľúčovú postavu v jeho zločineckej kariére.
Svedkovia hovoria, že mal v skupine samostatné postavenie a stretávali sa s ním pri páchaní trestnej činnosti. Skupina odovzdávala časť ziskov pre Roháča aj po jeho zadržaní. (V Maďarsku je stíhaný pre vraždy. - pozn. autorky.)
Roháč zoznámil Kýbla s intelektuálmi, ktorí zaňho po Nežnej revolúcii bojovali akoby bol politický väzeň. Sedel totiž za únos námestníka ministra zdravotníctva. Medzi jeho zástancami bol napríklad aj Miloš Žiak - šéf Izraelskej obchodnej komory na Slovensku.
Niektorí z nich majú vplyv v politike aj v podnikateľských kruhoch. Priateľstvo s týmito ľuďmi zabezpečilo kontakty medzi vplyvnými aj najvrchnejšiemu bossovi skupiny podsvetia Kýblovi.
Roháč a prepojenia na vplyvných
Roháčova obhajoba v záverečnej reči poznamenala, že svedectvá "kajúcnikov" nahradili neschopnosť polície vyšetriť staré skutky a pripomína to "obchod so spravodlivosťou". Roháč s nimi nespolupracoval a zachoval si svoju "vagabundskú česť". Prokurátor pre neho žiada doživotie.
(Článok pokračuje pod šedým boxom.)
Zo súkromia
- Róbert Lališ pochádza z bratislavskej Dúbravky.
- Má jedného brata.
- Rodičia sa rozviedli.
- Vyučil sa za automechanika.
- Má dve deti, jedno s partnerkou z Bratislavy, druhé s partnerkou z Čiech.
- Podnikal v Čechách.
- Podnikateľské aktivity mal aj na Slovensku.
- V minulosti bol päťkrát trestaný, naposledy ho odsúdil súd v Břeclavi v Českej republike. Odsúdenia sú však zahladené a tak sa na neho hľadí ako na netrestaného.
- Obľubuje bio potraviny, zeleninu, chlebík - "polystyrén", pije meltu. Bielizeň pral v bio práškoch a často žehlil.
- Je mimoriadne opatrný až paranoidný.
- Používal spravodajské metódy pri stretávaní sa s ľuďmi a aj pri svojej logistike ukrývania.
- Nikdy sa dlhodobo nezdržiaval na jednom mieste, často menil byty.
Päť rán
Kým Roháč mlčal, mlčí a zrejme aj bude mlčať, prvú vážnu ranu Kýblovi zasadil dlhoročný spolupracovník s prezývkou Čapatý, ktorý za svoju prvú „robotu“ pre sýkorky dostal značkové tenisky. Na jar 2013 sa Juraj Billik rozhodol priznať k trestnej činnosti, ktorej sa dopustil.
V liste adresovanom predsedovi senátu, ktorý prejednával prípad kde figuroval ako obžalovaný (Išlo o už spomínanú prípravu vraždy Rezeňa - poz. autorky. )napísal, že „chce vysvetliť svoje konanie a spolupracovať s políciou na objasnení trestnej činnosti vrátane vrážd.“
Začal usvedčovať Kýbla. Kompletne odkryl fungovanie gangu a opísal výčiny osem členného vražedného komanda. Čapatý si odpykáva osem ročný trest.
Postupne sa k nemu pripadli aj ďalší, priznali sa k páchaniu trestnej činnosti a vypovedali proti bossovi bossov. Spustila sa tak lavína.
Druhú ranu Kýbel vyfasoval, keď v októbri 2013 policajti zadržali a sudca poslal do väzby Juraja Harvana s prezývkou Zlatinko, alebo Zet. Šéfovi bol veľmi blízky a v rámci zločineckej skupiny mal výsostné postavenie. Na komunikáciu s Kýblom mal špeciálny mobil.
Pred ostatnými členmi gangu bol utajený. Zabezpečoval byty, garáže, kamery či vysielačky. Kýblovi robil nákupy potravín či pracích práškov, nosil aj veci do čistiarne a upratoval byty. Na starosti mal aj skrýše so zbraňami. Sledoval ľudí a sýkorovci ich potom zabíjali. Svoju vinu popieral. Odsúdili ho na 24 rokov.
Tretiu ranu Kýbel dostal keď policajti v októbri 2014 obvinili námestníka sýkoriek Františka Borbélyho. Majú spoločné oficiálne majetky. Borbély bol Kýblovi oddaný, hlavne svojimi vyhláseniami. Často opakoval, že by sa za svojho kamaráta Roba hodil aj do dráhy guľky, ktorá by na neho letela.
Zo ziskov z drogovej trestnej činnosti mu posielal peniaze do skrýši.
Dolapením Borbélyho, ktorý skončil za mrežami, prišiel v tom čase ukrývajúci sa Kýbel o spoľahlivého spojenca. V skrýši ostal odkázaný už len na tých, ktorí od neho dlhé roky ťahali informácie, za čo sa mu odmenili aspoň dočasnou garanciou beztrestnosti. Borbély sa k trestnej činnosti priznal. S prokurátorom uzavrel dohodu o vine a treste. Odpykáva si sedem ročný trest.
Štvrtú ranu Kýbel schytal keď strážcovia zákona zadržali Petra Macíčka a sudca ho poslal do basy. Stalo sa tak vlani v marci. Ide o jedného z jeho posledných poskokov. Najskôr Kýblovi robili osobnú ochranku, spolu s ďalšími ho sprevádzali v špeciálnom aute a ozbrojení.
Keď už bol Kýbel na úteku mu sprostredkovával stretnutia s členmi gangu, či nosil najnovšie správy o aktuálnom dianí do úkrytu. Rovnako chodieval do skrýše za už spomínaným šéfom seneckej vetvy Bihárim a odovzdával mu peniaze.
Bol pre Kýbla na úteku spriaznenou dušou, bez neho ostal stratený. Macíček tiež s prokurátorom uzavrel dohodu o vine a treste. Dostal trest tri roky a štyri mesiace.
Poslednou piatou ranou pre Kýbla bolo zatknutie Martina Biháriho alias Rusa. Ukrýval sa až do októbra 2015. Policajti ho zatkli v moravskej dedine Suchohrdly u Miroslavi v okrese Znojmo.
Figuruje tiež medzi obžalovanými v kauzách, ktoré prejednáva súd . Po prevoze na Slovensko vypovedal ako sýkorovci fungovali v jednotlivých regiónoch, aká bola hierarchia a kto mal pod palcom jednotlivé oblasti.
Priznal sa k vraždám a opísal aj to ako mu dal Kýbel pred raziou echo, ako mu zabezpečil falošné doklady a aj to ako mu on osobe, alebo Macíček pravidelne každý mesiac nosili do skrýše 1500 eur. V prípade seneckej vetvy sýkoriek a aj za ďalšiu trestnú činnosť je už odsúdený na 22 rokov. Prokurátor mu teraz navrhuje trest zvýšiť o jeden rok - teda odsúdiť ho spolu na 23 rokov.
Okuliare a nový obhajca
Róberta Lališa dolapili dva týždne po zatknutí Biháriho. Stalo sa tak v Kolíne nad Rýnom v Nemecku a dva dni pred Vianocami 2015 ho letecky previezli na Slovensko.
Keď Kýbla tento rok v januári prvýkrát predviedli pred senát Špecializovaného trestného súdu podal si s obhajcom Roháča – Dušanom Daňovým ruku, usmial sa a spýtal sa ho ako sa má.
Kýblov advokát Ondrej Mularčík uviedol, že jeho klient chce aktívne pristúpiť k obhajobe, ale vzhľadom na krátkosť času odkedy bol vzatý do väzby, nebol schopný si naštudovať celý spis. Nemal možnosť si prečítať všetky výpovede, ktoré boli doteraz urobené. A hlavne nemal okuliare, tie sa stratili kdesi v Nemecku. K Mularčíkovi pribudol aj ďalší obhajca - Martin Pohovej.
Prípad číslach
38 dní sa konalo na súde pojednávanie 58 svedkov vypočuli počas súdneho procesu 35 zväzkov a cca 10 500 strán má spis
Druhýkrát ho do súdnej siene priviedli vo februári. Pár dní po parlamentných voľbách. Už mal okuliare a aj nového advokáta. Obhajobu prevzal Marek Para. Zastupoval aj pôvodne tiež obžalovaného vplyvného a bohatého podnikateľa Mareka Trajtera. (Čelil obžalobe z objednávky vraždy Romana Deáka u gangu sýkoriek, súd pre premlčanie jeho stíhanie zastavil.) Mularčíkovi vypovedal plnú moc.
Nepáči sa mu, že ho volali Gestapák
Lališ na súde vypovedal, že nezaložil žiadnu skupinu, nedával ľuďom výplatu, nedával pokyny za usmrtenie, prezývky sýkoriek počul, ale on týchto známych volal menom. Tvrdil, že pre nikoho nezabezpečoval falošné doklady. Uviedol, že nemal kontakty v SIS ani na polícii. Ochranku mal vraj preto, lebo zavraždili jeho spoločníka z firmy – Petra Čongrádyho a mal obavy.
Myslí, že „všetko je to politika". Aj to ako ho priviezli a bolo v médiách prezentované, je podľa Kýbla „politické divadlo, horšie ako bolo s Ondrejčákom (Piťom)." Uráža ho, že ho svedkovia medzi sebou pre jeho krutosť volali Gestapák.
Tretíkrát priviedli Kýbla pred súd o pár dní neskôr. Na rade boli záverečné reči obhajoby. Podľa jeho advokáta Paru sa počas procesu nepodarilo bez akýchkoľvek pochybností preukázať vinu obžalovaných, Lališa usvedčujú len pochybní svedkovia, „kajúcnici“, ktorí za svoje svedectvo dostali výhody, napríklad v podobe neprimerane nízkych trestov za spáchané skutky a za mrežami si užívajú aj výhody.
Advokáti chceli, aby na súde prebehla konfrontácia so svedkami. Mali v pláne odstraňovať rozpory, senát to však nepovolil.
Od zatykača po rozsudok
- 24. júla 2012 vydali na Lališa prvý zatykač, postupne pribudli ďalšie.
- 23. októbra 2015 ho zadržali v Nemecku v Kolíne nad Rýnom.
- 30. októbra 2015 ho vzali do väzby.
- 9. decembra 2015 Druhý trestný senát Vyššieho krajinského súdu v Kolíne nad Rýnom rozhodol, že jeho vydanie je prípustné.
- 22. decembra 2015 ho priviezli na Slovensko a sudca Špecializovaného trestného súdu ho vzal do väzby.
- 21. januára 2016 ho prvýkrát predviedli na hlavné pojednávanie.
- 30. marca 2016 má byť vyhlásený rozsudok. Lališ avizoval, že si verdikt vypočuť nepríde.
Bozky pred verdiktom
Na prvé pojednávanie vo februári v sprievode koncipientky Lališovho obhajcu prišla mladá tmavovláska. Ženy pôsobili ako kamarátky a s úsmevom na tvári si šepkali. Spolu sedeli v hľadisku medzi verejnosťou.
Kýbla priviedla ozbrojená eskorta. Keď zazrel tmavovlásku podskočil a takmer sa aj ozbrojencom vytrhol. Tí ho pokojne poklepkali po ramene, aby sa krotil. Veľmi sa potešil, že tú ženu vidí. Zamával jej a poslal aj vzdušný bozk. Na programe bola výpoveď Lališa, potom čítal záverečnú reč prokurátor. Cez prestávky žena komunikovala s advokátmi a pozornosť fotoaparátov a kamier jej neprekážala.
Na ďalšie, druhé februárové pojednávanie prišla zase iná žena. S obhajcami sa nerozprávala, tí jej prítomnosť úplne ignorovali. Pôsobila vystrašene, niekedy bola až bezradná, nevedela ako sa má zachovať. Posadila sa do hľadiska, tak aby čo najlepšie videla a počula, tak, aby bola čo najbližšie k obžalovanému Kýblovi. Najskôr si ani nevšimla, že sedí medzi novinármi.
So slzami v očiach hľadela na Kýbla a v rukách žmolila papierovú vreckovku. Aj jej Kýbel zamával, usmieval sa na ňu, posielal jej bozky. Ale nie s takou radosťou ako tej prvej žene. Tejto ukazoval, že má pozorne počúvať záverečnú reč jeho obhajcu.
Ak by však nejaká tretia žena chcela vidieť bossa bossov na vlastné oči a dostať od neho vzdušnú pusu, má smolu. Kýbel už do pojednávacej miestnosti nepríde. Rozsudok si vypočuť nechce.
