Takto súd vysvetlil, prečo poslal Kýbla za mreže na doživotie

Autor: Júlia Piraňa Mikolášiková | 1.5.2016 o 19:30 | Karma článku: 7,61 | Prečítané:  2823x

Absolútna neúcta k ľudskému životu, bezohľadnosť, sebeckosť, bezcitnosť a morálna zvrhlosť. Píše sa v rozsudku o konaní Róberta Lališa alias Kýbla, ktorý sa minulý týždeň dožil 52 rokov.

Rozsudok mi Špecializovaný trestný súd (ŠTS) sprístupnil podľa infozákona. Predseda senátu Jozef Šutka vysvetľuje na 116 stranách, na základe akých dôkazov dospeli k záveru, že Lališ je vinný a prečo mu uložili najprísnejší trest. Doživotie.

„U obžalovaného Róberta Lališa súd vzal do úvahy, že v zločineckej skupine pôsobil ako „spiritus rector“ (riadiaci duch- organizátor),“ uviedol  sudca.

Zločineckú skupinu vytváral po smrti Miroslava Sýkoru vo februári 1997 najmä v Bratislave a v západnej časti Slovenska. Riadil jej fungovanie ako najvyššie postavený člen, rozdelil územnú pôsobnosť jednotlivých vetiev, profitoval z nezákonnej činnosti skupiny a členovia skupiny dostávali pravidelný „plat“. 

 (Čo povedal Kýbel o založení zločineckej skupiny si môže prečítať na konci článku pod čiarou.)

Za toto ho odsúdili

  • Vražda Miloša Piliara z jari 1998
  • Vražda Eduarda Diniča z mája 1998
  • Vražda Alojza Házyho z júna 1998
  • Smrť Róberta Diniča, (zomrel aj jeho ochrankár) z októbra 1998
  • Vražda Dalera Hlavačku z mája 1999
  • Vražda Romana Deáka z októbra 1999
  • bitka taxikára
  • lízingový podvod

Podľa verdiktu súdu Lališ činy naplánoval, ostatným rozdelil úlohy, pričom minimálne v dvoch skutkoch sa aktívne fyzicky zapojil do najzávažnejšej trestnej činnosti s následkom smrti.

V prípade Eudarda Diniča rozhodol, že usmrtenie sa uskutoční a vykoná nastražením výbušniny pod betónové tvrávnice vedúce k tenisovým kurtom na Zlatých Pieskoch v Bratislave a systém sa iniciuje, keď bude Dinič areál opúšťať.

V máji 1998 povolal svoju partiu na miesto činu, rozdelil úlohy. Kto má  z akého miesta sledovať pohyb osôb a s Jozefom Roháčom (rovnako dostal doživotie) zakopali do zeme 8 – 10 kilogramov trinitrotoluénu.

Keď Dinič išiel po chodníku, Jozef Roháč nálož odpálil. Došlo k výbuchu. Obeti spôsobil devastáciu a rozčlenenie trupu, vnútorných orgánov, hlavy, končatín. Časti tela boli rozmetané do okolia. Explózia spôsobila zranenie aj ďalšej žene. Na mieste bolo v tom čase prítomných minimálne sedem ľudí. Lališ, ktorý považoval Diniča za konkurenta čakal neďaleko.

Po výbuchu ostal na mieste kráter s hĺbkou 1,2 metra. Roháč mal po čine telefonovať do Maďarska, aby si pozreli správy, že "Robko mal v Bratislave ohňostroj."

O zavraždení Dalera Hlavačku rozhodol z dôvodu, že zaujal vedúce postavenie v skupine diničovcov. Tiež ho najskôr sledovali. V máji 199 sa Lališovi pri čine zasekol samopal, strieľal tak Jozef Roháč. Na obeť vystrelil minimálne šesťkrát, zasiahol ho štyrmi ranami. Keď padol na zem, ešte ho strelil do hlavy.

Z výpovedí svedkov vyplynulo, že v prípadoch keď sa Lališ cítil byť ohrozený, dal príkaz aj na usmrtenie vlastných.

Senát bral pri ukladaní trestu do úvahy, že Lališ spáchal viacero skutkov a najzávažnejšie trestné činy – vraždy (niektoré) boli spáchané na dvoch osobách, opätovne, v úmysle získať majetkový prospech, v úmysle zakryť iný trestný čin, alebo z inej obzvlášť zavrhnutia hodnej pohnútky.

„Tieto skutočnosti svedčia o absolútnej neúcte k ľudskému životu, o jeho bezohľadnej sebeckosti, bezcitnosti a morálnej zvrhlosti,“  zhodnotil sudca.

Lališ odmietol vyšetrenie znalca psychológa, po porade s obhajcami opakovane. Tvrdil, že má byť zamestnancom NAKA a preto nemôže byť nezaujatý. „Lališ ani jeho obhajcovia však proti uzneseniu o pribratí tohto znalca nepodali sťažnosť,“ podotkol predseda senátu a poukazuje na to, že vyšetreniu znalcov psychiatrov sa podrobil. Psychiatri v posudku skonštatovali, že v čase spáchania skutkov netrpel duševnou chorobou a chápe zmysel trestného konania.

Znalca - psychológa podľa súdu odmietol, aby mu nemohli uložiť doživotný trest. Predseda senátu podotýka, že iba znalec - psychológ  však môže súdu poskytnúť závery, či je u dotyčného možná náprava.

„Nie nádej, že by Lališa bolo možné napraviť odňatia slobody nad 15 až do 25 rokov,“ dospel k záveru súd.

V rozsudku sa uvádza, že ide o právnu otázku, ktorej riešenie patrí do výlučnej právomoci súdu a nič nemení skutočnosť, že vychádza aj zo znaleckého posudku psychológa.

Senát sa odvoláva na to, že  "formuláciou podmienky "nie je nádej" zákon stanovuje, že nestačí nedostatok istoty, že sa páchateľ napraví trestom kratšieho trvania, ale naopak existuje rozumná istota vychádzajúca zo znalostí o možnosti napraviť páchateľa trestom časovo obmedzeným nad 15 rokov do 25 rokov."

Lališ sa podľa súdu zbavuje zodpovednosti za skutky, obviňuje spoluobžalovaných, že ho usvedčujú, aby pomohli sami sebe v trestných konaniach. Senát poukázal aj na dôkazy podľa, ktorých žil samotárskym životom.

„Má zníženú schopnosť plnohodnotného partnerského a rodinného zázemia, pričom miesto svojho pobytu starostlivo utajoval, čo určuje prípadnú recidívu,“  spomína sa vo verdikte.

Senát

Predseda senátu: JUDr. Jozef Šutka je sudca od júla 1993, na ŠTS pôsobí od januára 2006, členovia senátu: JUDr. Ján Giertli  je sudca od februára 1991, na ŠTS pôsobí od januára 2006. JUDr. Ján Hrubala je sudca od mája 2005, na ŠTS pôsobí od mája 2005 (Zdroj: MS SR)

Koniec zločineckej skupiny sýkorovcov podľa rozsudku nastal až 21. septembra 2012. Lališ bol v tom čase na úteku. V tento deň však boli zadržaní obžalovaní Ivan Cupper (šéf Záhoria, podieľal sa na vraždách), Martin Kováč (asistoval pri vraždách) a svedok Jurij Fejer (člen vražedného komanda).

„Skupina prakticky prestala existovať,“ vyhlásil sudca.

Na záver

A s takýmto človekom spolupracovali štátne bezpečnostné zložky za éry Vladimíra Mečiara. Neskôr, počas vlád Mikuláša Dzrurindu, Roberta Fica, Ivety Radičovej a opäť Fica mu dokonca vynášali informácie či poskytovali garanciu nedotknuteľnosti...

„Je zrejmé, že obžalovaný Lališ disponoval informáciami z prostredia polície,“ píše sa k tomu v rozsudku.

Sudca dopĺňa, že Lališ okrem iného vedel o trestnom stíhaní, ktoré bolo začiatkom roka 2010 pripravované voči Martinovi Biharimu (Tiež obžalovaný, odsúdili ho na 23 rokov) a ten na základe týchto informácií opustil Slovensko. Ukrýval sa v Českej republike, kde mu Lališ po dobu takmer troch rokov posielal mesačne 1500 eur.

Senát sa vo verdikte odvoláva aj na výpoveď svedka, ktorý vypovedal, že Lališ opustil Slovensko keď sa dozvedel o hrozbe trestného stíhania, pričom ešte aj z Českej republiky, kde sa skrýval, vydával pokyny napríklad na zničenie dôkazov - zbraní a výbušnín. "Svedok uviedol aj, že disponuje falošným občianskym preukazom, čo sa potvrdilo pri jeho zadržaní," poukazuje v rozsudku predseda senátu. Zatkli ho 23. októbra 2015 v Kolíne nad Rýnom v Nemecku.

Rozsudok nie je právoplatný. Lališov obhajca avizoval odvolanie, rozhodovať tak bude Najvyšší súd. Kýbel je obvinený ešte z ďalších vrážd aj iných trestných činov.

--------------

Toto vypovedal boss sýkorovcov Kýbel na súde ku skutku - zločinecká skupina:

„V obžalobe je nesprávne uvedené, že som začaI vytvárať a založil som skupinu po smrti Miroslava Sýkoru. K tomuto skutku môžem uviesť, že Miro Sýkora sa počas života začal zaoberať vymáhaním pohľadávok, obchodmi s pánom Belovičom a jeho priateľmi z Ruska. Neskôr pristúpiI k ochrane podnikov. Počas jeho života ma určite neurčil za svojho nástupcu a ani po jeho smrti ma nikto neurčil za vedúcu osobnosť akejsi skupiny. Pokiaľ svedok Lavrinčík uvádza, že mal po smrti Mira Sýkoru prebehnúť akási voľba, tak uvedené tvrdenie nepotvrdzuje žiaden iný svedok a ani sa to nezakladá na pravde. Rozhodne popieram, že by som určil teritoriálne rozdelenie vplyvu určitých osôb. Neviem si vôbec predstaviť ako by som , zakonzervoval pána Havasiho na území Senca a podobne. Aktivity pána Bališa, pána Havasiho a rovnako Billika, Fejera a Kováča som neskúmal, môžem však uviesť, že sú to osoby, ktoré majú vlastný rozum vlastnú vôľu a konajú podľa vlastného uváženia a presvedčenia sledujúc vlastné záujmy a prospech. Sám za seba môžem povedať, že po smrti Mira Sýkoru si každý  z jeho okolia šiel svojou cestou, pričom s niekým som si ostaI bližší a s niekým nie. Už počas života Mira Sýkoru som mal obchodné aktivity, napr. diskotéka Capone, reštaurácia a klub ,Rock Caffe ako aj vymáhanie pohľadávok. Taktiež som si v Českej republike založil obchodnú spoločnosť a cez pána Beloviča som rozvíjaI aktivity aj v tejto krajine. V mojom najbližšom okolí sa pohybovaI pán Čongrády, s ktorým som obchodné aktivity, napríklad motorest, hracie automaty, fitcentrum, neho mal aktivity aj s pánom Steinhubelom. Okrem spoločných aktivít, sme samozrejme mali každý vlastnú činnosť ktorej sme sa venovali samostatne. Vzhľadom na spoločné aktivity s Petrom Čongrádym sa v mojom okolí pohybovali Juraj Billik, Jurij Fejer, pán Bugár, pán Didák a Marek s prezývkou Hlavatý. Nezakladá sa na pravde, že by som tieto osoby nútil, aby niečo konali a ani nie je pravda čo uvádza pán Jurij Fejer, že by bol unesený na ,“Ahojku“ a musel u mňa odrábať svoj dlh. lch prítomnosť pri Petrovi Čongrádym a tým aj pri mne bola pre nich výhodná, pokiaľ si mohli pri nás zarobiť, ako príklad uvediem kauzu „Markíza“. Mali však aj vlastné aktivity, myslím, že pán Billik bol pre tieto aj vo väzbe od roku 2000. Pán Fejr zo zarobených peňazí začaI podnikať v reštauračnej oblasti a neskôr v stavebníctve. Určite som im nevyplácal pravidelnú výplatu za účasť na skupine od konca roku 2000 som sa zdržiaval v Českej republike a to z dôvodu rozchodu s mojou družkou. Na Slovensko som chodievaI z dôvodu obchodných aktivít. Po smrti Petra Čongrádyho som s bratom prebral jeho obchodné spoločnosti, nakoľko som nevedeI vyhodnotiť riziká spojené s prebratím jeho aktivít a možnú spojitosť s jeho usmrtením, uvažoval som nad osobnou ochranou. Obavu o svoju bezpečnosť a bezpečnosť rodiny som pociťoval aj v čase pred touto udalosťou, najmä kvôli udalostiam v Dunajskej Strede, kde falošní policajti usmrtili iné osoby, taktiež kvôli zážitku na hokeji kam vtrhIi ozbrojenci a až neskôr vysvitlo, že sú to policajti, ako aj pre usmrtenie Petra Havasiho. Moja obava však nevychádzala z akých si konkurenčných skupín, ale z reality, že bol usmrtený môj spoločník a nepoznal som pozadie tohto činu. DostaI som sa teda do kontaktu s viacerými ľuďmi, ktorých som z časti uplatnil ako šoférov, z časti som im umožnil uplatniť sa v rámci mojich podnikateľských aktivít, napríklad prenájom reštaurácie, fitnes centra a taktiež som zvažovaI vytvorenie SBS. Popieram, ale že by som týmto ľudom dával pravidelné výplaty s výnimkou pána Pittnera, ktorému som dával financie z vlastných zdrojov a kryl som reálne náklady spojené so založením SBS. Napríklad som mu pokrýval náklady na strelnicu, na licencie, tiež mi tvrdil, že jeho priateľka už je zamestnaná, tak som platiI za ňu aj odvody. Napokon projekt vytvorenia SBS padol, nakoľko ja som boI ochotný poskytnúť materiálne zabezpečenie v podobe priestoru, áut, PCO, ale žiadal som od Pittnera v písomnej forme, napr. zmluvou o budúcej zmluve a podobne podchytiť firmy, ktoré by o danú činnosť mali záujme, tak aby som V prípade spustenia SBS vedel pokrývať náklady na zamestnancov, PHM a podobne. Uvedené však zabezpečiť nevedel a preto spolupráca skončila. Viem, že v tej dobe mal Pitnner konflikt s Jurajom Billikom a do Fiatu už nechodil. Určite nie je pravda, Že by mne nosil peniaze z jeho vlastných nelegálnych aktivít a ani že by som ho mal inštruovať k páchaniu trestnej činnosti.“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?