Takáčovci si peniaze na útek a úplatky skrývali v hotelovom trezore. Už sú vo väzbe

Autor: Júlia Piraňa Mikolášiková | 5.5.2016 o 10:46 | (upravené 5.5.2016 o 16:45) Karma článku: 10,40 | Prečítané:  8104x

Členská základňa takáčovcov má vrátane vetvy hlavného obvineného Tibora Füleho, ďalších viac ako 100 členov. Policajti ich všetkých nepoznajú.  

Bez kontaktov na polícii, na prokuratúre, či na súdoch by podsvetie nemohlo existovať. Po piťovcoch a sýkorovcoch sa strážcovia zákona zamerali aj na takáčovcov. Či aspoň v tomto prípade zločineckej skupiny pôjdu aj po vlastných kolegoch, nedajbože po prokurátoroch, či sudcoch sa ukáže.

Elita z NAKA zadržala štrnásť mužov od takáčovcov - vetvu okolo Tibora Füleho v pondelok. Muži sú obvinení zo založenie zločineckej skupiny a ďalších trestných činov. Spolu ide o jedenásť skutkov.

Trinásť chlapov priviedli v stredu popoludní pred sudcu Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici. Prokurátor žiadal pre nich väzbu. Dôvodom bola obava, že by ušli, ovplyvňovali svedkov a pokračovali v trestnej činnosti.

„ Obvinených vzal sudca pre prípravné konanie do kolúznej a preventívnej väzby,“ povedala hovorkyňa súdu Katarína Kudjaková.

Prokurátor, ktorý žiadal väzbu aj z dôvodu obavy úteku podal sťažnosť. Sťažnosti podali aj obvinení, rozhodovať bude Najvyšší súd.

Partia takáčovcov

Skupina je aktívna od konca 90. rokov minulého storočia. Začali pôsobiť v bratislavskom Ružinove. Poskytovali „ochranu“ stovkám podnikov. Meno nesú po Jánovi Takáčovi. Delia na viacero skupiniek. Vodcovia jednotlivých partií sa nepoznajú. Takúto schému im podľa vzoru talianskej mafie poradil vysoký funkcionár z bezpečnostných zložiek.

Takáča zavraždili v júli 2003, jeho nástupcu Jozefa Surovčíka v septembri toho istého roku tiež. Vraždy sú neobjasnené. Prvým dôstojníkom bol Róbert Pál, toho o dva mesiace neskôr zabili sýkorovci. K čelným predstaviteľom patrí aj Ivo Ružič. (Čelí obvineniu z podvodov s DPH a aj nedovoleného ozbrojovania.)  „Armáde“ teraz velí Martin M.

Podľa takzvaných mafiánskych zoznamov, ktoré na verejnosti unikli z prostredia polície na jeseň v roku 2011 má skupina takáčovcov 69 členov a ich boss je Ľubomír Kudlička. (Obvinený je v kauze pozemkovej mafie.) V najnovšom prípade medzi obvinenými nefiguruje. Svedkovia z prípadu však ako najvyššie postaveného člena skupiny spomínajú vo výpovediach osobu s prezývkou Kudla. Je všeobecne známe, že práve takto volajú Kudličku.

Okrem šéfa jednej z vetiev skupiny - Tibora Füleho obvinili aj Richarda Benčiča s prezývkou Kofola, ktorý je známy z kauzy vraždy Miroslava Sýkoru. Obvinený je aj Jozef Walzer alias Tatranka , či Mário Rosíval, ktorý patrí k starému jadru skupiny. V minulosti čelil aj obvineniu z vraždy, stíhanie mu zastavili, preukázalo sa, že v danom čase nemohol byť na mieste činu.

 Čo majú na vetu Füleho?

Z výpovede kľúčového svedka najnovšej kauzy policajti vraj teraz zistili, že "členská základňa zločineckej skupiny všeobecne známej ako takáčovci ma vrátane vetvy hlavného obvineného Tibora Füleho, ďalších viac ako 100 neznámych členov, nepodarilo ustáliť ani všetkých členov, ktorí boli svedkovi známi len na základe prezývky."

Policajti majú k dispozície dvoch kľúčových svedkov, ktorý pôsobili v tejto vetve skupiny takáčovcov. Opisujú viaceré skutky aj hierarchickú štruktúru gangu. Vypovedajú nie len o násilnej a majetkovej trestnej činnosti, ale aj o ekonomickej trestnej činnosti.

Tvrdia aj to, že v prípade zadržania im mali byť bezplatne poskytnuté služby dvoch bratislavských advokátov, z cieľom ochrániť členov na vyšších stupňoch riadenia pred prípadným trestným stíhaným.

Ďalší traja svedkovia, ktorí mali k takáčovcom blízko opisujú štruktúru partie po smrti jej zakladateľa Jána Takáča. Dozvedeli sa o tom sprostredkovane od obvinených Jozefa Walzera s prezývkou Tatranka  a Mária Rosívala.

Opísali zvyky skupiny, spomenuli pravidelné ranné porady gangu  v bratislavskom nákupnom centre a hoteli. Na týchto raných poradách podľa ich výpovedi dochádzalo k rozdeľovaniu úloh.

Füle podľa vyšetrovateľa odkladal časť z nepravidelného príjmu vetvy pochádzajúceho z trestnej činnosti do hotelového trezoru a peniaze mali byť použité na prípadný útek, či na úplatky v justícii. Keď však policajti urobili raziu v sejfe žiadne peniaze nenašli.

Svedkovia opisujú aj to ako sa ich šéf skrýval v zahraničí v čase keď dostal echo, že polícia chce niekoho z partie zadržať. Hovoria aj o ovplyvňovaní parťákov, ako majú vypovedať na polícii.

Členovia vetvy partie podľa svedeckých výpovedí mali lacné tlačítkové mobilné telefóny s neregistrovanými SIM kartami, aby ich mohli byť použiť na komunikáciu v skupine a aj v prípade úteku. Chránili sa tak pred odpočúvaním.

Zo svedeckých výpovedí policajti zistili, že členovia vetvy mali v prípade ich väzobného stíhania dohodnutý spôsob vzájomnej komunikácie medzi sebou, ako aj medzi ďalšími členmi vetvy. To sa malo diať spôsobom vkladania slov do viet, ktoré sa do kontextu štylisticky nehodia a ich spojením dôjde k odovzdaniu odkazu zo strany pisateľa adresátovi. Nezainteresovaná osoba však považuje takýto text len za gramaticky nesprávny.

Pravidelný príjem členov vetvy pritom tvorili finančné prostriedky pochádzajúce s vyberania výpalného z rôznych podnikov, pričom podľa svedka niektorí z členov, respektíve osôb činných pre vetvu, nevykonávali, okrem uvedenej trestnej činnosti žiadnu inú zárobkovú činnosť. Pri domových prehliadkach napríklad u obvineného Richard Benčiča  boli zaistené značné finančné prostriedky, ktorých pôvod nie je známy. Benčič uvádza, že je dobrovoľne nezamestnaný.

Vyšetrovateľ sa odvoláva na výpoveď svedka, že Benčič pod nálepkou zločineckej skupiny požičiava peniaze tretím osobám. Dôkazom majú byť aj zmenky a listiny s menami, dátumami a sumami, ktoré boli zaistené. Poukázal aj na to, že u ďalšieho obvineného sa tiež našla vyššia hotovosť a on tvrdí, že má príjem približne 400 eur mesačne.

Füle mal pre skupinu získavať informácie z prostredia polície cez obvineného Vladimíra Kollára prezývaného Dedo. Benčič mal dávať pokyny mužovi s prezývkou Olovo, aby skupine zabezpečil informácie z policajného prezídia. Má tam totiž kontakty.

„Výsluchmi svedkov bolo viac krát poukázané na prepojenie uvedenej skupiny s orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi, ako na okresnej tak aj na krajskej úrovni,“ tvrdí prokurátor.

Na záver

Na jeseň 2012 sa policajní šéfovia rozhodli, že nový útvar, ktorý vtedy vznikal zlúčením Úradu boja proti organizovanej kriminalite a Úradu boja proti korupcii bude používať skratku NAKA (Národná kriminálna agentúra).

Takýto názov má firma zapísaná v obchodnom registri od roku 1996. V spoločnosti pôsobí  Ľubomír Kudlička. Keď som o tom ešte v novembri 2012 upozornila v článku v denníku Nový Čas, policajti skratku začali písať NaKA.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?