„Keď nezaplatíš tak ti to tu podpálim,“ povedali gangstri majiteľovi podniku.
Prípadne podnik podpálili a na druhý deň prišli ponúkať službu – "ochranu", s tým, že v budúcnosti dohliadnu, aby sa už nikdy nič také nestalo.
Výpalné vyberajú najčastejšie piaty deň v mesiaci. Počkajú, kým si majitelia podnikov spravia účtovné uzávierky, vyplatia faktúry, zaplatia odvody a urobia výplaty pre zamestnancov. Zo zisku z výpalného majú bossovia čas potom „urobiť výplaty“ pre „svojich ľudí“ či „chlapcov“, aby ich mohli „ rozdať“ v bežnom výplatnom termíne - v čase keď dostávajú plat aj normálni ľudia.
Výpalné začali vagabundi vyberať v 90-tych rokoch a niektoré partie z neho žijú dodnes.
V hlavnom meste fungovali tri väčšie skupiny, časti niektorých existujú stále...
Sýkorovci sú cigáni
Skupina sýkorovcov je pomenovaná podľa jedného z prvých mafiánskych bossov v novodobej histórii Slovenska - Miroslava Sýkoru. Zavraždili ho v Bratislave vo februári 1997. (Z vraždy je obvinený Ľuboš Ferus a ďalší.) Šéfom sa tak stal Róbert Lališ alias Kýbel, ktorý je na úteku. Jeho podriadený Peter Havaši, prezývaný Havel, ktorý mal na starosti senecký región, bol tiež popravený. (Z vraždy z júla 2004 boli obvinení takáčovci, súd ich však oslobodil. Verdikt však ešte nie je právoplatný.) Peter Čongrády alias Čongi - šéf bratislavského regiónu - je rovnako mŕtvy. Zastrelili ho v septembri 2004. (Z vraždy je obvinený Sergej Miňajlenko - patriaci do rusko-ukrajinskej sýkorovskje vetvy a ďalší.) Na jeho flek sa dostal Ladislav Bališ alias Dlhý Laco. Na 25 rokov sedí v base, odsúdený za prípravu vraždy a ďalšie trestné činy. Jediný na slobode z tejto skupiny je František B., považovaný v súčasnosti za vrchného predstaviteľa. Na krku má jedno obvinenie za „vyberanie výpalného“. Prípad je roky na súde.
V gangu sýkoriek pôsobilo veľa Rómov. Partia preberala ich družné a hlučné správanie a hlavne živelnosť v konaní. Aj preto im konkurenčné skupiny začali hovoriť hanlivo cigáni.
Vrchný boss Kýbel je obvinený z desiatich vrážd, spolu s ním sú obvinení z popráv aj ďalší. Iní členovia sú už odsúdení za vraždy, vydieranie či vyberanie výpalného a ďalšie trestné činy.
Príbeh z podsvetia: Pokropiť, naložiť, behať – taký je slang vagabundov
Takáčovci žijú v bublinách
Partia je aktívna od konca 90. rokov minulého storočia najmä v bratislavskom Ružinove. Poskytovali „ochranu“ stovkám podnikov. Meno nesú po Jánovi Takáčovi. Takáč mal na starosti "armádu" členov a jeho prvým dôstojníkom bol Róbert Pál. Takáča popravili v júli 2003. Hlavou gangu bol Jozef Surovčík, zastrelili ho v septembri 2003. Obe vraždy sú neobjasnené. Pála zavraždili v novembri 2003. Podľa polície za popravou stoja sýkorovci. K popredným členom patril aj Ivo Ružič. Pokus o atentát v decembri 2004 prežil.
Po likvidácii šéfov velenie nad „armádou“ prebral Martin M. a riadenie celej skupiny prevzal podľa informácií polície muž z pozadia - Ľubomír Kudlička, považovaný za ekonomického vodcu.
Takáčovci sa delia na viacero skupiniek - „ bublín“. Vodcovia jednotlivých skupiniek sa nepoznajú. Takúto schému im podľa vzoru talianskej mafie poradil vysoký funkcionár z bezpečnostných zložiek.
Takáčovci aktuálne nie sú obvinení zo žiadnej vraždy. Šéf Kudlička je obvinený v kauze podvodu s pozemkami a Ivo Ružič pre daňové trestné činy.
Piťovci sú decká z Lamača
Skupina vznikla potom, ako sýkorvský boss Kýbel z partie vyhodil Juraja Ondrejčáka alias Piťa. Aspoň to tvrdí Juraj B. alias Čapatý. „Piťo začínal s Mikim Polónym u sýkoriek a po lúpeži, čo spáchali, ich Kýbel vyhodil a Juro si založil svoju skupinu. Bolo to v roku 1997 alebo 1998,“ spomenul Čapatý. Partia mala základňu v bratislavskom Lamači. Podľa informácií, ktoré som získala Kýbel musel Piťa zo skupiny vylúčiť aj pre veľký odpor sýkorovského šéfa Bratislavy Čongiho, ktorý sa s ním nevedel zniesť.
„Prišli decká z Lamača,“ povedal Čapatý o riešení konfliktu medzi istým podnikateľom, ktorý mal medzi piťovcami známych a Kýblom. Decká z Lamača ich nazval preto, že Piťo od malička vyrastal v tejto bratislavskej mestskej časti. Jeho skupina tam mala základňu a pre starého harcovníka Čapatého to boli "deti".
Partia sa vyznačuje uniformným maskáčovým oblečením, údajní členovia preferujú odev tej istej značky a rovnaké je to aj s autami a zbraňami.
Podľa neprávoplatného rozsudku súdu sa skupina venovala vyberaniu výpalného, predaju drog, či podpalovaniu áut členov konkurenčnej skupiny, alebo reštaurácií... V kauze piťovcov bude o odvolaniach rozhodovať ešte Najvyšší súd SR.
Ďalšie praktiky podsvetia
Jedna z partií sa rovnako obliekala a všetci nosili kapucňu. Dôvodom bolo, že šéf mal obavy, že by ho mohol niekto zabiť a takéto krytie malo nepriateľovi sťažiť identifikovanie cieľa.
Iná skupina zase na prepravu používal Škody Fabie, lebo sú to nenápadné autá, v istom období museli mať vzadu aj striebornú anténku, aby vyzerali ako policajné.
Často autá šoférovali sami bossovia a ochrankári sedeli vedľa nich a za nimi. Museli „mať voľné ruky“, „keby niečo“. Inak povedané ochrancovia museli mať možnosť siahnuť po zbrani, ak by niekto zaútočil na ich vozidlo.
Istý boss na dôležité stretnutia chodil s blízkymi, ktorí vždy ešte pred jeho príchodom skontrolovali priestor. Zaujímali sa o tom, či na mieste nie sú nevhodné osoby, polícia alebo odpočúvacie zariadenie.
Šéfovia partií nezvykli používali mobilné telefóny, všetko vybavovali osobne. Prípadne si cez špeciálny telefón len dohodli čas, kedy sa stretnú na už vopred určenom mieste. Tiež im ľudia zvykli volať na mobily ochranky, či prevádzkarov podnikov.
Bossovia ani radoví členovia nikdy nechodia do podnikov, či nákupných centier, ktoré navštevuje iná konkurenčná skupina.
Každý šéf aj takmer každý člen musí mať nejakú prezývku. Kýbel, Piťo, Kudla, Rus, Copík, Capko, Ryba, Floxňa, Vajce, či Rezeň. Aj tak volajú mužov z podsvetia. Členovia skupín často nepoznajú civilné mená a priezviská parťákov.
V ďalšom pokračovaní tohto článku si prečítate o prezývkach ľudí z podsvetia.
