Juraj Ondrejčák alias Piťo začínal u sýkoriek a po lúpeži, ktorú aj s kamarátom spáchali, ich šéf Róbert Lališ, prezývaný Kýbel, vyhodil. (Za túto lúpež však nebol Piťo ani jeho kamarát nikdy obvinený.) Piťo si založil svoju skupinu. Koordinoval a usmerňoval podriadených, ktorí plnili jeho úlohy. Piťovci boli jedna z najakčnejších skupín organizovaného zločinu na Slovensku.
Základňu mali v krčme Trojka v bratislavskom Lamači. Nosili maskáče, oblečenie značky Thor Steinar alebo Alfa. Ozbrojení boli pištoľami značky Sig Sauer, či nožmi značky Lasky. Vozili sa na Mercedesoch G. Mali aj vlastnú internetovú stránku, kde zverejňovali fotografie z policajných zásahov a kritizovali políciu. Boli veľmi viditeľní a tým provokovali štátny aparát. Najmä činmi, keď sa snažili nahradiť políciu.
Podľa súdu obchodovali s drogami, podpaľovali autá členov konkurencie. Policajti však nezaistili drogy, s výnimkou pár gramov marihuany, ktorú mal strážnik Piťovho domu pre vlastnú potrebu. Vyberanie výpalného, či vydieranie podnikateľa z Hlohovca a prostitútok v Bratislave a ďalšie skutky uvádzané v obžalobe sa pred súdom nepreukázalo.
Súd u niektorých obžalovaných neuznal ani postavenie obžalovaných v rámci hierarchie v partii zločineckej skupiny, ako to popísal prokurátor v obžalobe, ale len skonštatoval, že boli pre skupinu činní.
Žiadna vražda
Roky sa v bratislavskom podsvetí vravelo, že Piťo a jeho ľudia stoja za vraždami. Spomínala sa najmä poprava Róberta Pála, ktorá sa stala v novembri 2003 v Pezinku. Aj pokus o atentát na Iva Ružiča, ktorý sa odohral v decembri 2004 v reštaurácii v Bratislave-Ružinove , kde vybuchla nálož.
Obaja patrili do partie skupiny takáčovcov.
Piťo mal s takáčovcami dlhodobé nezhody. Tvrdil, že sa aj bál, že ho zavraždia a musel tak začať po Bratislave chodiť v nepriestrelnej veste. V aute jedného chlapov od takáčovcov totiž policajti našli Piťove fotografie a aj fotografie jeho ľudí, či príbuzných.
Po rokoch sa však ukázalo, že za vraždou Pála stoja sýkorovci.Jedného z chlapov z tejto partie dokonca už aj odsúdili.
Ružič po útoku, ktorý prežil s následkami (čiastočne stratil sluch), prišiel na policajné prezídium a vykrikoval: „Rozťahuje sa tu kinder mafia!“ Dlhé roky z útoku podozrieval Piťa a jeho ľudí. Dnes už policajti aj on vedia, že za výbuchom nestál Piťo, ale Martin Bihári alias Rus od sýkoriek, spolu s Jozefom Roháčom prezývaným aj Čapica. (Obvinení však zatiaľ nie sú.)
Vraždu Daniela Tupého z novembra 2005, ktorá sa stala na petržalskom nábreží Piťovým mužom nedokázali. Súd ich definitívne oslobodil.
Vraždu v Irish pube v centre Bratislavy z júla 1999 Piťovému blízkemu - Mikulášovi Polónymu nedokázali. Súd ho definitívne oslobodil.
Vraždu Petra Klemana pred petržalským Boston pubom, ktorá sa stala v novembri 2004, ďalšiemu chlapovi, ktorý patril k piťovcom - Karolovi Patassymu ml. nedokázali. Súd ho oslobodil.
Moc a vplyv
Piťo a jeho družina mali v Bratislave vplyv a moc. Na pomoc si ich často volali viacerí ľudia, ktorí sa dostali do problémov s konkurenciou , či inými ľuďmi.
Traduje sa historka, že raz niekto v Lamači podpálil auto, Piťo zavolal Martinovi Rácovi, ktorý má čelné postavenie v inej bratislavskej partii - jakšíkovci, ktorých z tohto činu podozrieval, a oznámil mu, že si takéto veci vo svojej štvrti neželá.
V lete 2011 sa v Zemianskych Sadoch odohrala bitka medzi advokátom a domácimi. Incident sa mal stať po tom, ako ich upozornil, aby nerobili krik. Privolaní zasahujúci policajti sa mali s vagabundmi bratríčkovať. Na pomoc advokátov prišiel Piťo na svojom zelenom Bentley. Pre týždenník Plus 7 dní sa vyjadril, že tam bol pomôcť ľuďom v núdzi. „Zabezpečil nahrávku z bezpečnostnej kamery i novinárov a všetkým, ktorých prišiel osobne chrániť, dal inštrukcie, ako si majú ďalej počínať. Jednoducho dal veci v Zemianskych Sadoch na poriadok,“ uviedol časopis.
Juraj B. prezývaný Čapatý, ktorý slúžil 13 rokov šéfovi skupiny sýkorovci, policajtom rozpovedal historku z leta 2010 ako jeho boss Lališ alias Kýbel presviedčal bohatého podnikateľa, aby sa neplietol do istého kšeftu. Podnikateľovi prišli na pomoc piťovci. „Zavolal na nás decká z Lamača. Do podniku prišli piťovci, Ondrejčák asi s desiatimi,“ povedal Čapatý. Lališ chcel podnikateľa „vybaviť“. Napokon ho nechal na pokoji.
Rýchly koniec
V novembri 2011 do bratislavského Lamača priletel vrtuľník, lanami z neho zostúpili kukláči a Piťa zadržali. Zadržali aj ďalších mužov z partie a obvinili z viacerých trestných činov. Sudca ich poslal do väzby, niektorí sa po čase dostali na slobodu.
Skupinu usvedčoval najmä chránený svedok Viktor Maceják.
„Ten sa často aj bez vedomia Piťa, či ďalších čelných predstaviteľov, skrýval za meno piťovcov a takzvané „piťovstvo“ inciatívne sám doviedol k dokonalosti. V určitých kruhoch bol totiž známejší ako samotný Piťo,“ myslí si človek, ktorí má k piťovcom blízko.
V máji 2013 prokurátor podal obžalobu.
Minulý týždeň v stredu 26. novembra 2014 rozhodol o odvolaniach senát Najvyššieho súdu SR.
Na rozdiel od najvernejších a najbližších poddaných si Piťo definitívny verdikt na verejnom zasadnutí Najvyššieho súdu SR osobne nevypočul.
Piťa poslali za mreže na 16 rokov. Pôvodný osemnásťročný trest, ktorý mu uložil Špecializovaný trestný súd, teda zmiernil.
„Existenciu zločineckej skupiny považoval súd prvého stupňa za dokázanú. Jeho úvahu odvolací súd nespochybnil,“ konštatoval predseda senátu Libor Duľa. Členmi senátu boli aj sudcovia René Štepánik a Peter Krajčovič.
Nižšie tresty dostala väčšina zo štrnástich obžalovaných členov gangu. Štyroch mužov súd definitívne oslobodil.
Piťo riadil skupinu a prikázal podpáliť autá sýkoriek
Juraja Ondrejčáka alias Piťa odsúdili za to, že:
- Založil zločineckú skupinu, ktorá pôsobila v Bratislavskom, Trnavskom kraji. Koordinoval a usmerňoval podriadených, ktorí plnili jeho úlohy. Mesačne mu odovzdávali časť peňazí, ktoré získali páchaním trestnej činnosti.
- V presne nezistený čas na čerpacej stanici v Bratislave sa stretol s Viktorom Macejákom a obžalovaným Igorom Dvorským. Poveril ich, aby nechali vybuchnúť dom a zapáliť autá Róberta Trajkova alias Netvora zo skupiny sýkorovcov. Všetko mali vykonať naraz a pod značkou „piťovci". Zabezpečil im výbušninu, ktorú mal Maceják prevziať od obžalovaného Rastislava Horvátha, prezývaného Obelix. V presne nezistený čas na čerpacej stanici v Bratislave sa stretol s Viktorom Macejákom a obžalovaným Igorom Dvorským. Rovnako ich poveril, aby podpálili autá ľuďom spolupracujúcim s Netvorom a Igorom Skalickým od sýkorovcov. Prikázal, aby všetko bolo vykonané naraz pod značkou „piťovci".Obelixa, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie, súd oslobodil.
(Piťo čelí obvineniu z prípravy vraždy bývalého príslušníka tajnej služby Michala Hrbáčka. Prípadom sa ešte zaoberá polícia.)
Ďalší
Matej Šalaga alias Gaťa, kamarátil sa s Piťom, neodsúdili ho za žiaden skutok, bol len člen zločineckej skupiny. Dostal trest sedem rokov.
Andraj Očenáš alias Jazvec, zabezpečoval právnikov pre zadržaných piťovcov. Dostal trest päť rokov.
Miroslav Abrahám alias Floxňa, riadil drogovú trestnú činnosť. Dostal trest 21 rokov.
Adam Štefunko alias Šangala pôsobil v trnavskom regióne. Dostal trest 22 rokov.
Igor Dvorský pôsobil na Záhorí. Dostal trest 22 rokov.
Vladimír M. podľa obžaloby sprevádzal Gaťu na stretnutia. Bol oslobodený.
Jozef Š. podľa obžaloby sprevádzal Gaťu na stretnutia. Bol oslobodený.
Tomáš Bielovič, strážil Piťov dom a monitoroval jeho okolie, našli u neho štyri gramy marihuany. Dostal trest 6 rokov.
Obžaloba vs. obhajoba
"Myslím, že najvyšší súd zo svojej pozície vyhodnotil všetky dôkazy podľa svojho vedomia a svedomia a rozhodol tak, ako to považoval za zákonné a spravodlivé," povedal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry.
„Spoločenská objednávka prevýšila zákon a právo,“ skonštatoval po vyhlásení verdiktu jeden z Piťových obhajcov Ondrej Mularčík. Ďalší Piťov advokát Alexander Filo si myslí, že existencia zločineckej skupiny nebola absolútne preukázaná. „Okrem uniformity, ktorá nie je trestná, neboli zadokumentované žiadne ďalšie znaky, okrem jednej výpovede svedka,“ uviedol.
„S rozsudkom som spokojný keďže moji dvaja klienti boli v celom rozsahu spod obžaloby oslobodení. Pôvodne boli obžalovaní zo skutkov ako obzvlášť závažný zločin hrubého nátlaku a zločin založenia, zosnovania, a podporovania zločineckej skupiny. Dokazovaním sa preukázalo, že na týchto skutkoch nemali žiadnu účasť a ani podpora a členstvo v zločineckej skupine neboli žiadnym dôkazom preukázané,“ vyhlásil Tibor Timár, obhajca Vladimíra M. a Jozefa Š.
Ľudia volajú 158
Takmer všetci zločinci sú zavretí v base. Banda sýkorovcov je rozbitá. Piťovci už tiež sedia za mrežami.
Podnikatelia tak už ani nepotrebujú pomoc od konkurenčnej skupiny podsvetia. Veľmi ich už ani nemá kto prenasledovať. Sú tiež zaťažení vysokými odvodmi, po kríze ich zisky výrazne klesajú, peniaze na ochranu nemajú a ani na to, aby si niekoho najali, aby ničili iných.
Okrem toho sa z
výšilo aj právne vedomie a mafiu už na pomoc dnes ľudia nevolajú. Radšej vytočia telefónne policajné číslo 158. Je to aj bezpečnejšie a zadarmo.
Decká z Lamača už nikto nevolá a Piťa na zelenom Bentley už nikto nečaká.
Gang piťovcov v tomto smere tak nikomu chýbať nebude.
Navyše vydieranie, nátlak, či zastrašovanie sa dnes pácha sofistikovane a nie hrubou silou.
Ostali takáčovci
Partia je aktívna od konca 90. rokov minulého storočia najmä v bratislavskom Ružinove. Poskytovali „ochranu“ stovkám podnikov. Meno nesú po Jánovi Takáčovi. Takáč mal na starosti "armádu". Prvým dôstojníkom bol už spomínaný Pál. Takáča popravili v júli 2003. Hlavou gangu sa stal Jozef Surovčík, zastrelili ho v septembri 2003. (Obe vraždy sú neobjasnené.) K popredným členom patril už tiež spomínaný Ružič.
Velenie nad „armádou“ má Martin M. a riadenie celej skupiny prevzal podľa informácií polície muž z pozadia - Ľubomír Kudlička, považovaný za ekonomického vodcu.
Takáčovci sa delia na viacero skupiniek - „ bublín“. Vodcovia jednotlivých skupiniek sa nepoznajú. Takúto schému im podľa vzoru talianskej mafie poradil vysoký funkcionár z bezpečnostných zložiek.
Mužov od takáčovcov oslobodili spod obžaloby za vraždy Karola Patassyho staršieho z januára 2005 a jedného zo sýkorovských bossov Petra Havašiho z júna 2004. Verdikt nie je právoplatný. Šéf Kudlička je obvinený v kauze podvodu s pozemkami a Ivo Ružič pre daňové trestné činy.
