Vlani v júni bola v Bratislave policajná akcia s názvom Gondola zameraná na piťovcov. Zadržali 23 mužov a vyšetrovateľ obvinili 27 osôb. Medzi nimi aj advokáta Martina Reháka, syna vplyvného podnikateľa Ladislava Reháka. Obvinil aj bossa Juraj Onredjčáka alias Piťa, ktorý si už odpykáva 16-ročný trest.
Martin Rehák a Piťo boli kamaráti. Bývali na rovnakej ulici len pár domov od seba a poznajú sa už roky. Meno Martina Reháka sa ešte v rokoch 2005 aj 2011 objavilo aj na takzvaných mafiánskych zoznamoch, ktoré unikli z polície.
Vyšetrovateľ tvrdil, že bol činný pre piťovcov
Reháka vyšetrovateľ obvinil za založenie zločineckej skupiny. Mal byť pre piťovcov činný tak, že navádzal na krivú výpoveď Miroslava Kraloviča, ktorého volajú Mirči. Ten je v najnovšej kauze Piťovcov kľúčovým svedkom.
Rehák sa mal podľa vyšetrovateľa činu dopustiť v septembri 2006 v cele policajného zaistenie (cépezetke) tak, že navádzal Královiča, aby vo svojej výpovedi vo veci pokusu o vraždu zamlčal prítomnosť Milana S. ako strelca v obci Chorvátsky Grob a taktiež, aby zamlčal prítomnosť, že streľbe predchádzal konflikt Jozefa Š. s Jaroslavom K., pričom mu mal Rehák uviesť, že tento postup je dohodnutý s ostatnými členmi skupiny piťovci.
Reháka stíhali na slobode, proti obvineniu podal sťažnosť, ale prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry ju zamietol. Využil tak ustanovenie trestného poriadku a obrátil sa na generálneho prokurátora. Ten obvinenie zrušil.
Iba svedok Mirči
§363 Trestného poriadku
Podľa § 363 odsek 1 Trestného poriadku generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.
„Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že jediným dôkazom proti obvinenému JUDr. Martinovi Rehákovi je výpoveď svedka Miroslava Královiča,“ napísal generálny prokurátor Jaromír Čižnár v uznesení, ktoré mám k dispozícii.
Generálny prokurátor ďalej poukazuje na to, že „nakoľko ide o svedka, ktorému bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia, pri hodnotení vierohodnosti jeho výpovede je potrebné postupovať uvážlivo, obozretne a komplexne, keďže vzhľadom na aktuálnu dôkaznú situáciu je málo pravdepodobný predpoklad, že by ju bolo možné objektivizovať inými dôkazmi“.
Čižnár ďalej upozorňuje na rozpory vo výpovedi svedka Královiča. Raz tvrdil, že Rehák bol za ním v cépezetke sám, no pri ďalšom výsluchu uviedol, že prítomný bol aj druhý advokát. Tento bol vypočutý, potvrdil, že bol s Rehákom v cele za Kralovičom, ale Rehák Kraloviča na nič nenahováral .
Generálny prokurátor podotkol, že je zrejmé, že výpoveď svedka Kraloviča nie je podporená žiadnym ďalšími priamymi ani nepriamymi dôkazmi. Ide o výpoveď proti výpovedi.
Podozrivý môže klamať
Podľa uznesenia odhliadnuc od dôkaznej situácie, ktorá sama osebe nepostačovala na vznesenie obvinenia je Čižnár vidí aj ďalší nedostatok.
Zo zápisnice o zadržaní Kraloviča v septembri 2006 vyplýva, že bol zadržaný ako podozrivý z dôvodu, že bude pokračovať v trestnej činosti a dokoná čin, o ktorý sa pokúsil. Bol vypočutý ako podozrivý z pokusu o vraždu, porušovania domovej slobody a výtržníctva. Pri výsluchu, prečítaní a podpise zápisnice bol prítomný Rehák aj už spomínaný ďalší advokát.
Vo výpovedi Kralovič vtedy uviedol, že na telefonickú žiadosť Jozefa Š. ho išiel spolu s ďalšími osobami zobrať do Chorvátskeho Grobu a na mieste zistili, že Jozef Š. má poranenú nohu a odviezli ho do Bratislavy.
Za vydieranie ho oslobodil súd
Martin Rehák v minulosti čelil obžalobe za vydierania účtovníčky jednej z firiem jeho otca. Súd Reháka oslobodil. Odsúdili však účtovníčku za to, že spreneverila firemné peniaze.
„Preto, ak v uvedenom čase ako podozrivý uviedol nepravdivé skutočnosti, bez ohľadu na to, či by tak vypovedal z vlastnej vôle, alebo na podnet inej osoby nemohol takou výpoveďou naplniť znaky vyžadované na spáchanie trestného činu krivej výpovede,“ konštatuje Čižnár.
Dopĺňa, že na tom nič nemôže zmeniť skutočnosť, že nedošlo k vzneseniu obvinenia voči Miroslavovi Kralovičovi pre trestné činy, za ktoré bol zadržaný ako podozrivý a neskôr vypočutý v procesnom postavení svedka.
Čižnár sa odvoláva aj na to, že trestného činu krivej výpovede sa nemôže dopustiť obvinený ani podozrivý, ale výlučne iba svedok, ak po zákonnom poučení uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo takú okolnosť zamlčí.
„Z uvedených dôvodov bol porušený zákon v neprospech obvineného JUDr. Martina Reháka,“ dodáva Čižnár.
Skutky za ktoré obvinili Piťa sú premlčané
Boss Juraj Ondrejčák alias Piťo si v ilavskej väznici odpykáva 16-ročný trest. V novembri 2014 padol na Najvyššom súde verdikt. Odsúdili ho za to, že založil zločineckú skupinu od presne nezisteného obdobia, najneskôr však v roku 2005. a trvalo to do novembra 2011. Piťo tiež poveril kumpánov, aby nechali vybuchnúť dom a zapáliť autá mužovi zo skupiny sýkorovcov a podpálili autá ľuďom spolupracujúcim s týmto sýkorovcom.
Ondrejčák žiada v tomto prípade obnovu konania, Špecializovaný trestný súd ju však v auguste 2016 zamietol. Podal sťažnosť, rozhodovať tak bude Najvyšší súd.
Obvinenia v najnovšom prípade
- založenie zločineckej skupiny od roku 1999
- všeobecného ohrozenia, nedovoleného ozbrojovania z marca 2003, keď mali na jeho pokyn iní hodiť granáty do taxíkov v Bratislave
- krivú výpoveď z januára 2001, keď mal poskytnúť falošné alibi Ľubošovi Z., ktorý bol obvinený z vraždy v Košiciach
- vydieranie v súvislosti s vyberaním výpalného v kvetinárstva v Bratislave
„Je nesporné, že v prípade Juraja Ondrejčáka a ďalších ide o tú istú zločineckú skupinu, ako to vyplýva už z odsudzujúceho rozsudku,“ tvrdí generálny prokurátor Jaromír Čižnár.
Generálny prokurátor podotkol, že orgány prípravného konania sa dôsledne neriadili ustanovením trestného poriadku, podľa ktorého nemožno stíhať osobu pre ten istý skutok, ak sa trestné stíhanie skončilo právoplatným rozsudkom, s tým, že na tom nemôže nič zmeniť ustálenie iného časového obdobia.
„Pokiaľ by orgány činné v trestnom konaní po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku zistili, že odsúdené osoby páchali trestný čin vo väčšom rozsahu a podstatne dlhší čas, môže ísť o novú skutočnosť odôvodňujúcu povolenie obnovy konania súdom v neprospech obvinených,“ napísal Čižnár. Pôvodne uložený trest by však musel byť v zrejmom nepomere k závažnosti činu .
„Z uvedeného dôvodu bola vec vrátená prokurátorovi na zabezpečenie ďalšieho zákonu zodpovedajúceho postupu,“ uviedol Čižnár.
Zrušenie obvinenia za založenie zločineckej skupiny sa týka aj ďalších obvinených.
Ďalšie prípady sú podľa Čižnára zase premlčané.
Čo sa týka premlčania generálny prokurátor uvádza, že nestačí samotné zistenie vyšetrovateľa, že v priebehu premlčanej doby sa mal páchateľ dopustiť trestného činu vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, či podaním obžaloby, ale musí byť aj právoplatne odsúdený. A k tomu došlo v prípade Ondrejčáka v novembri 2011. Odvolal sa pritom na Ústavu .
Lehoty na premlčanie sú podľa slovenských zákonov v rozmedzí tri až 30 rokov od spáchania skutku, závisí od trestného činu, jeho závažnosti a sadzby, ktorá za daný skutok hrozí.
Premlčacia doba u Ondrejčáka
- V prípade všeobecného ohrozenia uplynula v marci 2010.
- V prípade nedovoleného ozbrojovania uplynula v marci 2005.
- V prípade krivej výpovede uplynula v októbri 2008.
Ondrejčák je aktuálne obvinený už „iba“ v prípade vyberania výpalného v bratislavskom kvetinárstve.
