Boss Kýbel zo skrýše plánoval vraždu prokurátora, ušiel vďaka policajtom Lipšica

Autor: Júlia Piraňa Mikolášiková | 12.7.2017 o 16:00 | (upravené 12.7.2017 o 21:16) Karma článku: 7,25 | Prečítané:  2728x

Daniel Lipšic sa na facebooku pohoršuje nad už druhým zrušením rozsudku v prípade sýkorovca Róberta Lališ a spol. V kauze zastupuje poškodených. Práve za jeho éry však Kýbel ušiel.

Minulý týždeň v piatok  sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin poskytol týždenníku Plus7 DNÍ a pre môj blog informáciu, že opäť zrušil rozsudok v kauze sýkorovcov - Róberta Lališa zvaného Kýbel a spol., následne, alebo aj súčasne poskytol túto informáciu hovorca súdu TASR. O pár minút už bola všade. Nikto sa nepohoršoval, nekrútil hlavou. Všetci to brali ako jednu zo správ toho dňa. Po pár dňoch sa o prípad začala zaujímať aj televízia Markíza.

Všetko prepuklo až v utorok. Denník N zverejnil článok, kde sa  autorka okrem iného zaoberá aj tým, čo už iní písali vo februári a v apríli. "Zrušenie rozsudku znamená, že jeden z obžalovaných sa dostane v septembri z väzby na slobodu a nebude možné mu ju predĺžiť."

Ozval sa aj Daniel Lipšic zo statusom „Rozklad právneho štátu“, kde vyjadruje svoj názor na už druhé zrušenie rozsudku vo veci Lališ a spol. (Celý status si môžete prečítať na konci článku.)  

Prípad sa stal zrazu atraktívny. Po zverejnení článku denníka N a statusu Lipšica nastala mediálna panika, naskytla sa príležitosť sa vo verejnom záujme zaoberať osobou sudcu Štefana Harabina.

Lipšic sa v kauze Kýbla a spol. vyskytol až nedávno, začal zastupovať poškodených manželov Deákovcov. A ako je známe, nemá dobré vzťahy s Harabinom. Po vynesení druhého rozsudku senátom Špecializovaného trestného súdu a zahlásených odvolaniach, tak Harabina namietal.

Lipšic bol v období od júla 2010 do apríla 2012 ministrom vnútra. Podľa viacerých svedeckých výpovedí, ale aj napríklad komunikácie zo zaistených mobilných telefónov sýkorovcov vyplýva, že brutálny Kýbel, obžalovaný z vrážd, ušiel vďaka echu od policajtov.  Skrývať sa začal na prelome rokov 2011 a 2012. Dostal dopredu uznesenie o začatí trestného stíhania v prípade lízingového podvodu. Prípad, kde bol Lališ podozrivý riešil Úrad boja proti organizovanej kriminalite pod vedením Petra Krajíčka, ktorý spadal pod prvého viceprezidenta Jána Vaľa. Obaja boli nominanti Lipšica. (Písala som o tom napríklad aj tu.)

Z ďalších svedeckých výpovedí a ďalších dôkazov vyplývajú veľmi závažné informácie. Vyšetrovateľ z Národnej protizločineckej jednotky začal trestné stíhanie vo veci prípravy úkladnej vraždy prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý dozoruje všetky kauzy sýkorovcov.  Informáciu mám potvrdenú  priamo z Národnej kriminálnej agentúry.

Dotyčný prokurátor mal už skôr pridelenú ochranku, po úteku iného sýkorovca -  Martina Bihariho. Keď vďaka policajtom ušiel aj Kýbel, dostal sa do ešte väčšieho ohrozenia. V lete 2012 začali plánovať jeho usmrtenie. Ako sa neskôr ukázalo, vrcholom všetkého asi bolo, keď muž, na ktorého meno mal Lališ pri zadržaní v októbri 2015 falošné doklady, pravidelne sledoval ešte v čase jeho úteku súdne pojednávania.

Ak by Kýbel nedostal echo a podarilo sa ho zadržať hneď po vznesení obvinenia, mohol prokurátor celé roky žiť spokojnejšie. Lališ však ušiel a zodpovednosť má aj Lipšic. Bol v tom čase minister vnútra a on si vybral svojich policajných funkcionárov.

Veľmi smutný pohľad sa musel naskytnúť všetkým zainteresovaným, keď sa v pojednávacej miestnosti  na súde, zrazu vedľa dotyčného prokurátora posadil Lipšic.  A rovno oproti ním bol Lališ.

Lipšic sa pri odpovediach na otázky k tejto téme zvykne brániť tým, že za jeho éry začali z vyšetrovaním, respektíve „zatváraním“ osôb zo zločineckých skupín a nevie kedy presne a ako Lališ ušiel. Toto ako argument k otázke zodpovednosti za útek Lališa neobstojí. Splnomocnec poškodených má prístup k celému spisu a teda aj k informáciám kedy a ako sa dal Lališ na útek. Mal by tak už  prestať viac zahmlievať.

Táto téma sa však novinárom, ktorí sa teraz kvôli Kýblovi vrhli na kritizovanie Hrabina nehodí.

Celý status Daniela Lipšica:

ROZKLAD PRÁVNEHO ŠTÁTU

Pred pár dňami prebehla médiami informácia, že senát Najvyššieho súdu pod vedením Štefana Harabina zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu nad zločineckou skupinou Sýkorovcov, ktorým boli odsúdení Róbert Lališ a spol. k doživotným trestom za 7 brutálnych vrážd.

Keďže v tejto veci zastupujem poškodených, poznám detailne nielen dôkaznú situácia, ale aj jednotlivé rozhodnutia, ktoré v tejto veci boli vydané. Preto si dovolím tvrdiť, že rozhodnutie senátu Š. Harabina nie je len absurdné a svojvoľné, ale je tu vážne podozrenie, či ním nebol spáchaný trestný čin. Opieram tento môj názor o dve skutočnosti:

1. Senát Š. Harabina svoje rozhodnutie oprel o argument, že sudcovia (senát), ktorí schvaľujú dohodu o vine a treste za skutky, ktoré sú (u iných obvinených) predmetom následne podanej obžaloby nie sú nestrannými sudcami, keďže už v rozsudkoch založených na dohode o vine a treste prejudikovali vinu ostatných obžalovaných. Táto premisa je - zvlášť v kontexte dohodovacieho konania - absurdná. V dohodovacom konaní je totiž súd viazaný skutkom vymedzeným v návrhu a nevykonáva žiadne dokazovanie, ktoré by mohlo prejudikovať jeho názory na vinu spolupáchateľov alebo účastníkov rovnakého skutku.

Túto premisu odmietol vo všetkých svojich rozsudkoch aj Európsky súd pre ľudské práva (rozsudky vo veci Schwarzenberg v. Nemecko, ale najmä Kriegisch v. Nemecko). Tvrdiť preto, že ak by nebol zrušený rozsudok Špecializovaného trestného súdu, tak by obžalovaní uspeli v Štrasburgu, tak hraničí s absolútnou neznalosťou európskej judikatúry. Ak by sa totiž presadil názor Š. Harabina, nebolo by možné rozhodovať v prípadoch veľkých zločineckých skupín, kde sú desiatky obžalovaných, a časť z nich sa rozhodne súhlasiť s dohodou o vine a treste.

Naviac - tento názor veľkou väčšinou hlasov odmietlo trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu vo svojom zjednocujúcom stanovisku zo dňa 5. 4. 2017 (R 2/2017). Tvrdenie, že zjednocujúce stanoviská kolégií Najvyššieho súdu nie je potrebné rešpektovať, znamená zánik funkčnosti súdneho systému. Znamená to, že v konkrétnej veci bude rozsudok závislý na náhode, založenej na pridelení veci konkrétnemu senátu. Tento "názor" vytvára nebezpečný precedens. Ak nemusí rešpektovať zjednocujúce stanovisko kolégia Najvyššieho súdu Š. Harabin, nemusí tak robiť žiaden sudca na Slovensku.

2. Senát Š. Harabina rozhodol v merite veci bez toho, aby predtým rozhodol o podaných námietkach zaujatosti (zo strany prokurátora a z mojej strany). Námietky sme podali ihneď po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní Špecializovaného trestného súdu, akonáhle podali odvolanie obžalovaní. Tvrdenie Š. Harabina, že boli podané oneskorene je preto nepravdivé. Námietku zaujatosti je možné podať až vtedy, keď je zrejmé, že orgán proti ktorému námietka smeruje, bude vo veci konať. Nie je možné ju podať skôr. Vec mohla byť právoplatne skončená na prvom stupni, resp. mohlo byť v plnej miere vyhovené návrhu na náhradu škody poškodených. Tvrdiť preto, že námietku zaujatosti proti odvolaciemu senátu je potrebné podať ešte pred vyhlásením rozsudku súdu prvej inštancie, nemá oporu v logike, ani v práve.

Teraz je však načase, aby sa začalo konať. V mene poškodených sa obrátime na Ústavný súd, pretože bolo porušené ich právo, aby v odvolacom konaní rozhodoval v ich veci nestranný senát. Ale to nestačí. Kvôli rozhodnutiu senátu Š. Harabina sa v septembri dostane na slobodu I. Cupper, jeden z najnebezpečnejších zabijakov skupiny Sýkorovcov. Keďže vie, že doživotie ho asi aj tak neminie, bude môcť na slobode páchať akékoľvek zločiny beztrestne. Preto nastal - aj pre predstaviteľov vládnej koalície - čas na činy. V boji proti mafii slová nikdy nestačili, a nestačia ani dnes.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Komédia na súdoch: prečo nie sú prípady Majského a Čuňu uzavreté

Treba sa pýtať, kde sme – ako súdruhovia z NDR – urobili chybu.

ŠPORT

Slovenskí hokejisti prehrali s Rusmi po predĺžení na turnaji v Nórsku

Slovákom patrí priebežne druhé miesto.

KOMENTÁRE

Prečo sa v kostoloch nediskutuje

Chromík a Kuffa kázali proti Istanbulskému dohovoru. Vraj veď násilie na ženách nikto nechce.


Už ste čítali?