Za sedem ľudských životov dostal doživotie, rozsudok zrušili. Prečítajte si rozhodnutie

Autor: Júlia Piraňa Mikolášiková | 1.8.2017 o 9:30 | Karma článku: 5,43 | Prečítané:  1668x

Senát Najvyššieho súdu pod vedením Štefana Harabina vysvetľuje rozhodnutie v prípade bossa sýkorovcov Róberta Lališa a spol. na štyridsiatich dvoch stranách.

Celé rozhodnutie na konci článku

Senát Najvyššieho súdu v zložení z predsedu Štefana Harabina a sudcov Martina Piovartsyho a Pavla Frakaša rozhodol druhýkrát o odvolaniach v prípade Róberta Lališa a spol. v kauze mafiánskeho gangu sýkorovcov.

Na štyridsiatich dvoch stranách uznesenia nerozoberá otázku viny, či neviny Kýbla a spol., ani dôkaznú situáciu. Zaoberá sa výlučne procesnými postupmi. Vysvetľuje prečo rozsudok opäť zrušil, prípad odňal Špecializovanému trestnému súdu a prikázal konať banskobystrickému Krajskému súdu.

Vyjadruje sa aj k tomu, prečo nerozhodol o námietkach zaujatosti prokurátora a splnomocnenca poškodených.

Stručne z rozhodnutia...

  • Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podávaním námietok robí obštrukcie a napodobňuje tak mafiánskych advokátov.
  • Daniel Lipšic podal za poškodených Deákovcov zjavne neúspešné odvolanie. Zrejme robil zámerne obštrukcie. Okrem Štefana Harabina, mal namietať aj na sudcu Jána Hrubalu, lebo s ním má zase priateľský vzťah, mala by ho riešiť advokátska komora.
  • Senát Najvyššieho súdu Juraja Klimenta nemal vôbec o prípade zaujatosti  senátu Špecializovaného trestného súdu rozhodovať.  
  • Predseda Špecializovaného trestného súdu  Michal Truban mal sám kauzu poslať na iný súd.
  • Senát Špecializovaného trestného súdu pod vedením Jozefa Šutku postupoval svojvoľne, lebo ignoroval jeho predchádzajúce rozhodnutie Najvyššieho súdu.
  • Dôvody väzby pre Róberta Lališa alias Kýbla a Ivana Cuppera alais Vincka sú zákonné, opodstatnené a trvajú aj naďalej, Krajský súd v Banskej Bystrici bude povinný ich skúmať aj v ďalšom období trestného stíhania.
  • Bez zavinenia obžalovaných z väzby uplynulo päť mesiacov v dôsledku predchádzajúceho postupu

O sudcoch

Pri prvom kole odvolania Róberta Lališa alias Kýbla senát Najvyššieho súdu pod vedením Štefana Harabina vo februári skonštatoval, že senát Špecializovaného trestného súdu, ktorému predsedá Jozef Šutka a odsúdil ho na doživotie, bol zaujatý.  

Stalo sa tak, keď v minulosti rozhodoval o iných sýkorovcoch. V skutkových vetách (opis kto, kde, kedy a ako čin spáchal - pozn. autorky) týchto rozhodnutí bolo uvedené celé meno a priezvisko Lališa a píše sa tam, „že bol zakladateľom a šéfom zločineckej skupiny sýkorovci od jej vzniku, že  pôsobil na najvyššej riadiacej úrovni zločineckej skupiny sýkorovci.“  

Harabin vtedy vyjadril názor, že tak bola porušená prezumpcia neviny. Rozsudok preto zrušil a prikázal, aby prípad prejednal iný senát.

Predseda Špecializovaného trestného súdu Michal Truban sa následne obrátil na Najvyšší súd s tým, že všetci sudcovia (okrem jedného) už v minulosti rozhodovali o iných sýkorovcoch a v zmysle rozhodnutia Harabina sú zaujatí. Žiadal, aby im vec odňali.  

Senát Najvyššieho súdu pod vedením Juraja Klimenta však skonštatoval, že na Špecializovanom trestnom súdi zaujatí nie sú a vec má opäť prejednať Šutkov senát prejednať.

O Kýblovi a spol. tak opäť rozhodoval pôvodný senát na čele so Šutkom. Lališa odsúdil rovnako ako prvýkrát. Dostal doživotie.

Prekročené právomoci

Harabin teraz v uznesení konštatuje, že Šutkov senát „postupoval svojvoľne, lebo ignoroval jeho predchádzajúce rozhodnutie.“ V rozhodnutí uviedol, že Šutka bol viazaný uznesením Najvyššieho súdu z februára 2017.

Zastáva tiež názor, že Klimentov senát „nebol oprávnený rozhodovať už o právoplatne vyriešenej otázke vylúčenia sudcov prvého stupňa.“

„Okrem konania ultra vires (prekročiť oprávnenia – pozn. autorky), lebo napriek predchádzajúcemu rozhodnutiu odvolacie senátu, ktorý s konečnou platnosťou procesne nezvrátiteľným spôsobom rozhodol o povinnosti vec prerokovať v inom zložení senátu, svojvoľne bez zákonného podkladu rozhodnutie znegoval a rozhodol diametrálne odlišne, v dôsledku čoho odoprel ústavné práva obžalovaných na zákonného sudcu,“ napísal  v uznesení Harabin.

Podľa jeho názoru Kliementov senát postupoval i v rozpore so zásadou ultra petitum (nad návrh strán – pozn. autorky), lebo nad rámec návrhu predsedu Špecializovaného trestného súdu, ktorým bol Klimentov senát viazaný, rozhodol o nevylúčení už predtým vylúčených sudcov konkrétneho senátu Špecializovaného trestného súdu.

Hrabin sa odvoláva na európsku aj ústavnú judikatúru.

„Už predseda Špecializovaného trestného súdu po zistení, že nie je schopný zložiť senát, mohol vec priamo postúpiť Krajskému súdu v Banskej Bystrici,“ uviedol Harabin.

 O prokurátorovi

Keď na Špecializovanom trestnom súde v apríli senát pod vedením Šutku opäť osúdil Lališa na doživotie, a obhajoba zahlásila podanie odvolania, prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý si neželá, aby média zverejňovali jeho meno, podal námietku zaujatosti voči senátu Harabina.

Dôvodom bol podľa prokurátora „ich pomer k veci, alebo o prvom odvolaní rozhodli len na základe odvolania spôsobom odporujúcim zákonu“.

Námietku podal aj na samotného Harabina pre výroky na adresu sudcov Špecializovaného trestné súdu v internetovom rádiu, keď tento súd označil za fašistický.

 Nebola podaná včas

Harabinov senát teraz dospel k záveru, že námietkami sa zaoberať nebude.  Podľa trestného poriadku je strana povinná vzniesť námietku bez meškania, bezodkladnosť zákon bližšie neupravuje.

Tvrdí, že prokurátor, čo sa týka celého senátu, namietal len procesný postup súdu a to zákon neumožňuje.

„Všeobecné súdy  v zmysle ústavy tvoria jedinú a celistvú sústavu súdnej moci. Nemôže byť dôvodne vznesená námietka zaujatosti proti sudcovi len na základe verejnej kritiky, pokiaľ ide o legislatívnu existenciu iného súdu alebo sudcov tohto súdu,“ uviedol Harabin zase k námietke voči jeho osobe.

Podotýka, že námietka zaujatosti sa má týkať pomeru k veci, alebo k strane konania či iným jeho subjektom. Námietka zaujatosti voči sudcovi založená iba na dôvode spočívajúcom v jeho negatívnom názore na legislatívnu existenciu iného súdu alebo sudcov, nie je takou skutočnosťou, ktorá by zakladala pomer v zmysle pomeru vymedzených trestným poriadkom.

Prokurátor nevzniesol námietku po tom ako mu bolo doručené prvé uznesenie o zrušení rozsudku vo februári.

Podľa Harabina argument, že nemohol s určitosťou vedieť, že po zrušení rozsudku a vrátení veci na Špecializovaný trestný súd bude proti ďalšiemu, v poradí druhému, rozsudku podané niektorou zo strán odvolanie a bude opätovne rozhodovať Harabinov senát, nemožno akceptovať.

„Platí, že „vzhľadom na nezmieriteľnú názorovú konfrontáciu procesných strán v otázkach dôkaznej a skutkovej situácie a na okolnosti prípadu bolo absolútne isté, že proti akémukoľvek rozhodnutiu, odsudzujúcemu, či oslobodzujúcemu podá niektorá zo strán odvolanie a vec bude opätovne predložená tomu istému senátu,“ napísal.

Poukazuje na zásadu rímskeho práva -  „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria len bdelým, pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým).

Prirovnáva ho k mafiánskym advokátom

Harabin sa odvoláva na to, že prokurátor vedel minimálne od decembra 2016, ešte pred prvým rozhodnutím v odvolacom konaní, že on ( Harabin) je predsedom senátu, ktorý rozhoduje o odvolaniach.

Harabin totiž vtedy žiadal od prokuratúry poskytnúť informácie o svedkovi v prejednávanej trestnej veci.

Prokurátor v námietke zaujatosti sám uvádza, že z obsahu vysielania internetového rádia už v júni 2016 vedel o názoroch Harabina na Špecializovaný trestný súd.

Harabin napísal, že prokurátor napriek tomu nevzniesol proti nemu námietku zaujatosti včas.

„Účelové a obštrukčné námietky prokurátora preto vyznievajú bizarne a typicky špekulatívne s cieľom vyberať si jemu „vhodných a správnych sudcov Najvyššieho súdu“ na kauzy, ktoré dozoruje,“  napísal Harabin.

Námietky prokurátora označil za obštrukcie, ktoré smerujú iba k predlžovaniu konania v prospech obžalovaných. „Prokurátor v tomto smere napodobňuje prax niektorých advokátov zastupujúcich mafiánov,“ uzavrel.

O Lipšicovi

Bývalý dvojnásobný minister, bývalý poslanec, advokát Daniel Lipšic zastupuje v prípade poškodených manželov Deákovcov.  V prípade sa objavil až keď vo veci  Špecializovaný trestný súd  rozhodoval druhýkrát . Dovtedy sa rodičia po zavraždenom Romanovi Deákovi zastupovali sami.

Lipšic po vyhlásení rozsudku 20. apríla a zahlásených odvolaniach podal námietku zaujatosti voči Harabinovi. Namietal ho kvôli výrokom na jeho adresu v parlamente, keď  Harabin vyhlásil: „Pôjdeš do basy, Ty hajzel.“

Oneskorená námietka

Z uznesenie vyplýva, že o tej to námietke odvolací senát nerozhodoval, lebo ju splnomocnenec poškodených nepodal bezodkladne.

Lipšic prevzal zastupovanie Deákovcov až v marci. Harabin argumentoval rovnako pri námietke prokurátora.

„Nejde o námietku podanú bezodkladne a nemožno o nej rozhodovať. Ide o zjavnú obštrukciu advokáta. Takáto praktika nie je v praxi advokátov neznáma,“ uviedol Harabin.

Zastáva názor, že ak by bol Lipšic splnomocnencom poškodených od začiatku a nevedel by, komu táto vec napadne v odvolacom konanie, nebolo by možné tieto podozrenia posudzovať ako účelovú obštrukciu.

Skonštatoval, že prevzatie zastupovania až po tom a napriek tomu, že vedel, kto je predsedom odvolacieho senátu, účelovosť procesnej obštrukcie umocňuje.

Podľa Harabina nie je vylúčené, že toto konanie splnomocnenca poškodených by mohlo napĺňať skutkovú podstatu disciplinárneho previnenia advokáta.

„U splnomocnenca poškodených sa analogické správanie v smere neprevzatia zastupovanie poškodených malo prejaviť aj vo vzťahu k sudcovi Špecializovaného trestného súdu  Hrubalovi, členovi senátu v konaní na prvom stupni, lebo obaja verejne viackrát prezentovali vrelé osobné priateľstvo, či je na Slovensku nesporná notorieta,“ napísal Harabin.

Tiež tvrdí, že mal zastupovanie Deákovcov odmietnuť, z dôvodu, že vie, že sudca, ktorý o veci rozhoduje, je voči nemu zaujatý.

Harabin označil konanie Lipšica za zavádzajúce, neprofesionálne a dokonca priamo finančne zaťažujúce poškodených.

Zjavne neúspešné odvolanie

Ďalej Harabin rozoberá, že odvolanie, ktoré Lipšic podal, je zjavne neúspešné vzhľadom na zásadu „reformatio in peius“ (rozhodnutie k horšiemu).

V prvom kole súd Deákovcom priznal nemajetkovú ujmu po 10-tisíc eur, odvolanie však nepodali.

Teraz im rovnako priznali po 10-tisíc, Lipšic žiadal v odvolaní 50-tisíc eur. To nie je možné, lebo takého rozhodnutie by bolo pre obžalovaných Lališa spol.  podľa spomenutej zásady nepriaznivejšie.

Iná situácia by bola, ak by v čase keď sa zastupovali sami, podali odvolanie aj pri prvom vynesení rozsudku a žiadali vyššiu čiastku.

„Splnomocnec Lipšic bol povinný poškodených, jeho klientov, upozorniť na túto skutočnosť a nepodávať zjavne neúspešné odvolanie,“ vyhlásil v uznesení Harabin.

Harabin polemizuje, či tak Lipšic urobil z nevedomosti, ktorá svedčí o jeho nekompetentnosti, alebo úmyselne s cieľom neprípustne dosiahnuť odňatie veci zákonnému sudcovi prostredníctvom námietky zaujatosti. To zakladá podľa neho dôvod na vyvodenie zodpovednosti.

Prieťahy

Harabin obligatórne (povinne) preskúmal aj dôvody väzby obžalovaných. Uviedol, že sú zákonné, opodstatnené a trvajú aj naďalej s tým, že Krajský súd v Banskej Bystrici bude povinný ich skúmať aj v ďalšom období trestného stíhania.

V závere uznesenia Harabin  konštatuje, že bez zavinenia obžalovaných z väzby, uplynulo päť mesiacov v dôsledku predchádzajúcich postupov, po tom, ako už prvýkrát zrušil rozsudok v kauze vo februári tohto roka.

Za toto všetko je Kýbel obvinený

Rozhodnutia súdov

  • Anonymizované uznesenie z januára 2016 senátu Najvyššieho súdu pod vedením Petra Krajčoviča o námietke zaujatosti voči Róbertovi Lališovi alias Kýblovi v súvislosti so vzatím do väzby si môžete prečítať tu.
  • Anonymizovaný rozsudok  Špecializovaného trestného súdu, ktorým Kýbla odsúdili na doživotie z marca 2016 si môžete prečítať tu.
  • Anonymizované rozhodnutie Ústavného súdu o sťažnosti Kýbla kvôli zaujatosti z júna 2016 si môžete prečítať tu.
  • Anonymizované uznesenie z februára 2017 senátu Najvyššieho súdu pod vedením Štefana Harabina  o zrušení rozsudku si môžete prečítať tu.
  • Anonymizované uznesenie z marca 2017 senátu Najvyššieho súdu pod vedením Juraja Klimenta o neodňatí prípadu Špecializovanému trestnému súdu si môžete prečítať tu.
  • Anonymizovaný druhý rozsudok Špecializovaného trestného súdu z apríla, ktorým Kýbla opätovne odsúdili na doživotie si môžete prečítať tu.
  • Anonymizované uznesenie z júla 2017 senátu Najvyššieho súdu o opätovnom zrušení rozsudku si môžete prečítať tu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Podnikajú na hranici prežitia. V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili dvaja Bratislavčania svojho tvorivého ducha i značnú časť finančných úspor.

KOMENTÁRE

Pravda a láska stoja na našej strane

Môj manžel a ja, na túto frázu si aj po vyše dvoch rokoch manželstva stále zvykám.

PLUS

Prečo je dobré nájsť si architekta

Len rozumný architekt vymyslí dom, v ktorom budete naozaj šťastní.


Už ste čítali?