Dôchodkyňa dala úplatok 20 eur primárovi. Súd rozhodol, že za trest musí zaplatiť 160 eur

Autor: Júlia Piraňa Mikolášiková | 3.10.2017 o 16:15 | (upravené 4.10.2017 o 11:50) Karma článku: 9,33 | Prečítané:  3240x

Prokurátorovi sa nepáčilo, že sudca  Špecializovaného trestného súdu zastavil trestné stíhanie dôchodkyne, ktorá dala primárovi úplatok 20 eur. Senát Najvyššieho súdu mu dal za pravdu. Rozhodnutie zrušil.

Ešte v novembri 2015 v nemocnici s poliklinikou Skalici na urologickom oddelení v pracovni, dôchodkyňa ako pacientka  dala primárovi 20 eur. Primár  si po odchode pacientky si bankovku vložil do peňaženky.

Policajti z korupcie obvinili nie len lekára, ale aj penzistku. Prokurátor podal na ženu obžalobu. Sudca Špecializovaného trestného súdu  trestné stíhanie zastavil.

Prejav vďaky, výhodu nezíska

Dospel k záveru, že obvinená síce po formálnej stránke naplnila skutkovú podstatu prečinu podplácania  avšak závažnosť je nepatrná. „Išlo o ojedinelé vybočenie z inak riadneho života a hotovosť poskytla len ako prejav vďaky po úspešnom pobyte v nemocnici,“ napísal v uznesení sudca Oldřich Kozlík.

Skonštatoval, že poskytovanie nenáležitých výhod bolo u primára všeobecne zaužívanou praxou a takéhoto konania sa dopustila aj celá rada ďalších páchateľov, čo mohlo mať na obvinenú vplyv.

„Za poskytnuté peniaze nežiadala výhody, ani uprednostňovanie alebo nadštandardnú starostlivosť a ani sa jej takéhoto zaobchádzania nedostalo,“ uviedol Kozlík.

Do úvahy bral vzhľadom vážny zdravotný stav, vysoký vek, ako aj na vnímanie obvinenej vtedajšieho konania – ako „niečoho, čo sa patrí“, prihliadol aj na minimálnu finančnú čiastku a absenciu priťažujúcich okolností.

Takéto rozhodnutie sa však nepáčilo prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry a podal sťažnosť. Argumentoval, že konanie obvinenej nemožno ospravedlniť jej presvedčením, že „sa to patrí“.

„V opačnom prípade by sme verejne akceptovali výskyt korupcie v zdravotníctve a s týmto negatívnym javom by sme sa stotožnili. Každý z páchateľov mal postupovať proti zaužívaným zvyklostiam a úplatky lekárovi neposkytovať,“tvrdil v sťažnosti.

Podotkol, že k odsúdeniu a potrestaniu došlo aj u ostatných pacientov, ktorí lekárovi (uznanému vinným z pokračovacieho zločinu prijímania úplatku) vo viac ako 20 prípadoch odovzdali úplatok.

„Aplikovaná skutková podstata nešpecifikuje druh ani výšku úplatku, ani to, či bol odovzdaný pred, počas alebo po poskytnutí zdravotnej starostlivosti. Aj z minulosti sú známe prípady, že podplácajúci boli odsúdení za 2 – 3 eurové úplatky pre obvodných lekárov,“ doplnil prokurátor.

Senát Najvyššieho súdu zložený z predsedu Juraja Klimenta a členov Petra Hatalu a Petra Szaba mu dal za pravdu a rozhodnutie zrušil.

V uznesení skonštatoval, že pokiaľ ide o spôsob vykonania činu a jeho následky, nepochybne v prospech obvinenej svedčí, že išlo o úplatok relatívne malej finančnej hotovosti, poskytnutý z vďaky, po úspešnom absolvovaní zdravotnej starostlivosti a predovšetkým bez toho, aby zaň obvinenej bola poskytnutá akákoľvek nadštandardná služba.

Korupciu nemožno bagatelizovať

„Na druhej strane, z napadnutého uznesenia nevyplýva, ako sa samosudca vyrovnal s významom chráneného záujmu, ktorý, samozrejme, čím je väčší, tým dosahuje väčšiu závažnosť prečinu. Podľa mienky sťažnostného súdu (vychádzajúc tiež z mimoriadne citlivého vnímania spoločnosti na korupciu v zdravotníctve), existuje eminentný záujem na riadnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a tak len ťažko možno „bagatelizovať“ závažnosť skutku poukazom na (pravdepodobne aj u obvinenej) zažité stereotypy o tom, že je normálne (dokonca slušné) čosi lekárovi odovzdať za to, že „sa dobre postaral“,“ argumentoval Kliment.

Podľa názoru senátu Klimenta v tomto, ale aj v iných obdobných prípadoch , kedy sú podplácajúci častokrát v dôsledku svojej choroby náchylnejší urobiť čokoľvek a ak je treba, aj korumpovať  je potrebné mimoriadne citlivo zvažovať, do akej miery by aplikácia tzvaného materiálneho korektívu ako ultima ratio prostriedku trestnej represie nepopierala legitímny celospoločenský záujem na nevyhnutnom potieraní tohto nebezpečného neduhu.  Takáto úvaha mu  v napadnutom v Kozlíkovom rozhodnutí chýbala.

Z uznesenia  Špecializovaného trestného súdu nevyplýva, akým spôsobom vyhodnotil pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

„Okrem toho, že sa tak deje bez toho, aby o jej zdravotnom stave existovali relevantné doklady v spise, deje sa tak bez toho, aby jednoznačne vysvetlil, či práve vysoký vek, resp. jej nepriaznivý zdravotný stav bol pre ňu z hľadiska páchania trestnej činnosti determinujúci,“ vyhlásil Kliment.

Upozornil, že pre priznanie poľahčujúcej okolnosti nepostačuje len zistenie, že páchateľ je vyššieho veku a pre priznanie okolnosti zas nestačí preukázať existenciu zlého zdravotného stavu. Medzi poľahčujúcimi okolnosťami a trestným konaním páchateľa musí existovať spojitosť, prípadne príčinná súvislosť.

Za hlavný nedostatok však považoval fakt, že špecializovaný súd si pred svojim rozhodnutím nepripojil spisy ostatných stíhaných osôb (pacientov), ktoré primárovi úplatky odovzdávali. Ako totiž (minimálne) z uznesení o vznesení obvinení vyplýva aj v ich prípade išlo o starobných dôchodcov, ktorí sa úplatkami v podobe drobnej finančnej hotovosti (po absolvovaní zdravotných výkonov) snažili konajúcemu lekárovi zavďačiť.

V predmetných prípadoch obvinení a prokurátori uzavreli dohody o vine a treste, ktoré mali byť rozsudkami Špecializovaného trestného súdu schválené.

Po zrušení verdiktu o zastavení trestného stíhania sudca Špecializovaného trestného súdu Kozlík  rozhodol trestným  rozkazom. Dôchodkyni uložil peňažný trest 160 eur. Prokurátor a ani dôchodkyňa odpor nepodali. Prípad je tak ukončený právoplatným rozhodnutím.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Sardínsky šéfkuchár o Slovákoch: Netušia, čo si objednali

Ľudia sa tu medzi sebou nerozprávajú a nepremýšľajú, čo stihnú zjesť, hovorí Talian Andrea Ena.


Už ste čítali?