Špecializovaný trestný súd odmietol návrh na schválenie dohody o vine a treste , ktorú uzavrel prokurátor a obvinený z korupcie. „Navrhovaná dohoda o vine a treste je zrejme neprimeraná,“ napísali do uznesenia. Trest mal byť peňažný vo výške 200 eur za úplatok 100 eur úradníčke.
Dohoda o vine a treste
Inštitút dohody o vine a treste bol do nášho právneho systému zavedený od januára 2006, podľa angloamerického právneho systému, kde sa osvedčil. Spočíva v tom, že prokurátor, ako zástupca štátu, sa dohodne s obvineným na tom, že ten prizná svoju vinu a zároveň prijme trest, ktorý mu navrhne. Prokurátor už nemusí na súde preukazovať vinu. Pre obvineného to má význam v tom, že môže byť uložený trest znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Dohodu však musí schváliť súd.
„Nevyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou a z pohľadu výšky takto navrhovaného trestu sa javí byť neprimeraným „obchodovaním so spravodlivosťou“, uvádza sa u uznesení Špecializovaného trestného súdu.
Navrhovaný trest podľa uznesenia z pohľadu zákonných ustanovení, nie je trestom zodpovedajúcim požiadavkám o ukladaní trestu najmä u trestných činov korupcie, ktorá predstavuje spoločensky vysoko nebezpečný a negatívny jav, ktorého eliminovanie prostredníctvom trestnoprávneho postihu ukladaním 200 eurových trestov je nenáležité.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal sťažnosť. Poukázal na skutočnosť, že obvinený je stíhaný za prečin podplácania za ktorý mu hrozí trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky. Tento druh trestu je možné nahradiť peňažným trestom.
„U obvineného ide o páchateľa, ktorý v minulosti nebol súdne trestaný, viedol riadny život a spáchanie skutku je jednorazovým vybočením z riadneho spôsobu života. Pri objasňovaní prečinu spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní a prispel k dokázaniu trestnej činnosti korupčného charakteru úradníčky - referentky stavebného úradu, ktorá úplatok prijala,“ skonštatoval prokurátor, s tým, že výška úplatku, ktorý poskytol bola 100 eur a peňažný trest bol určený na dvojnásobok.
Prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd, zrušil uznesenie a uložil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Sťažnosť podal aj obvinený, argumentoval zhodne ako prokurátor.
Dôchodkyňa dala úplatok 20 eur primárovi. Súd rozhodol, že za trest musí zaplatiť 160 eur
Najvyšší súd prišiel k záveru, že sťažnosti nie sú dôvodné. Pripomenul, že na konanie o dohode o vine a treste nemá obvinený právny nárok.
„Súd má pri rozhodovaní o tom, či predloženú dohodu schváli, alebo nie, relatívne široký a autonómny priestor úvahy. Pri preskúmaní dohody neposudzuje len to, či je dohoda formálne perfektná, ale musí posúdiť tiež dodržanie procesných predpisov a primeranosť dohody,“ skonštatovali v uznesení na Najvyššom súde.
Tvrdia, že neprimeranosti dohody pritom môže prameniť z nedodržania ustanovení o ukladaní trestov, ochranných a výchovných opatrení, ich druhov a výmery, nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia, nesprávneho alebo nezákonného výroku o náhrade škody.
„Zo strany súdu je nevyhnutné garantovať, aby aj pri „vyjednávanej“ spravodlivosti boli zachované a dodržané kritériá spravodlivosti aj vo vzťahu k ukladaniu trestov a s tým súvisiacich požiadaviek individuálnej a generálnej prevencie,“ uviedli.
Zo samotnej podstaty konania o dohode o vine a treste vyplýva, že dohoda by mala byť „obojstranne výhodná“, teda by mala poskytovať určité bonusy tak pre štát (prokurátora), ako aj pre páchateľa.
Úplatok pre rektora vojenskej akadémie bol dar
„V prospech obojstrannej výhodnosti však nemožno obetovať požiadavku spravodlivosti, efektívneho účelu trestu a jeho úmernosti vo vzťahu k spáchanej trestnej činnosti. Pri rozhodovaní o schvaľovaní dohody o vine a treste a úvahách o jej prípadnej neprimeranosti musí súd zhodnotiť, či záujmy štátu (spoločnosti) a páchateľa, najmä pri výške (dohodnutého) trestu, boli dostatočne vyvážené,“ podotkli.
Podľa názoru Najvyššieho súdu je potrebné, aby dohodnutý trest, bol schopný zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov a aby zároveň dostatočne vyjadril morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Tiež musí byť prihliadnuté na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
„Ak súd prvého stupňa rozhodne o návrhu na dohodu v intenciách zákona a svoje rozhodnutie v potrebnom rozsahu racionálne a náležite odôvodní, nie je pri rozhodovaní o sťažnosti, úlohou nadriadeného súdu za každú cenu vnucovať súdu prvého stupňa svoje subjektívne nároky na spravodlivosť, či právne názory, ktoré by sa prípadne mohli od prvostupňových odlišovať,“ uviedli na Najvyššom súde.
Kauza mega úplatku 3 milióny: Bývalého príslušníka SIS súd oslobodil
Tiež upozornil, že aj keď prokurátor v sťažnosti uviedol, že v skutku je určená výška úplatku, ktorý poskytol obvinený na sumu 100 eur a peňažný trest bol učený na sumu 200 eur, čo predstavuje dvojnásobok poskytnutého úplatku, nie je možné s ním súhlasiť. V skutku sa uvádza, že obvinený poskytol skrytým spôsobom úplatok vo forme finančnej hotovosti vo výške najmenej 100 eur. Pričom sám obvinený vo svojej výpovedi uviedol, že prejavom vďaky bola finančná hotovosť, ale nepamätá, v akej výške, mohlo to byť okolo 100, 150, najviac 200 eur, čím výška peňažné ho trestu fakticky kopíruje výšku úplatku.
Najvyšší súd uvádza, že v danom prípade sa v zásade stotožnil s argumentáciou Špecializovaného trestného súdu.
„Pri trestných činoch korupcie, ktorá predstavuje spoločensky vysoko nebezpečný a negatívny jav, ktorého eliminovanie prostredníctvom trestnoprávneho postihu ukladaním nízkych peňažných trestov je nenáležité,“ napísali v uznesení.
Prípad tak vrátili späť prokurátorovi, ten môže na súd predložiť nový návrh dohody o vine a treste, alebo môže aj podať obžalobu.
