Policajti robia z Ferusa kriminálnika. Tvrdí Najvyšší súd

Autor: Júlia Piraňa Mikolášiková | 7.2.2018 o 8:05 | Karma článku: 7,02 | Prečítané:  2996x

Ide o vypuklú snahu orgánov činných v trestnom konaní stíhať Ľuboša Ferusa, zaraďovať ho do rôznych zločineckých skupín a nahovárať svedkov na krivé výpovede. Konštatoval senát Najvyššieho súdui v kauze piešťanských piťovcov.

Kľúčovou postavou v kauze takzvaných piešťanských piťovcov je Róbert Bíly. V počiatočnom štádiu vyšetrovania podľa polície vystupoval ako hlava tohto zoskupenia. Na začiatku všetku vinu popieral, potom sa inciatívne prihlásil ako „dôležitý" svedok.

Začal vypovedať proti ostatným. Najmä proti Ľubošovi Ferusovi, či expolicajtovi Milanovi K., ktorý pôsobil na piešťanskej kriminálne aj na Úrade boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK). V minulosti však bol Bilý evidovaný ako jeho informátor.

Súd v januári 2015 schválil dohodu o vine a treste, ktorú Bíly uzavrel s prokurátorom. Za založenie zločineckej skupiny, vydieranie, lúpež, poškodzovanie cudzej veci, poisťovací podvod a podplácanie dostal osem rokov.

Odvety ho predvolávajú ako svedka do takmer každej kauzy na Slovensku. Čas vo väzení si tak spestruje účasťou na rôznych pojednávaniach, kde vypovedá svoje údajné poznatky o trestnej činnosti spáchanej za posledné desaťročia rôznymi osobami.

Kto je Ľuboš Ferus

  • Považujú ho za starú gardu podsvetia. 
  • Jeho meno sa skloňovalo v súvislosti s rekordnou krádežou vo VÚB v Nitre z januára 1996. Zmizlo 173 miliónov slovenských korún, v prípade bol vypočutý ako svedok.
  • Ako svedok vypovedal aj v prípade vraždy Róberta Remiáša z apríla 1996.  
  • Kauza Cukrovar sa ťahala od roku 1997. Takmer rok si odsedel vo väzbe. Definitívny verdikt tri roky padol až v roku 2013. Vo výkone trestu bol od mája 2013 a v októbri 2015 mu trest skončil.
  • Bratislavský krajský súd ho v januári 2009 oslobodil spod obžaloby kvôli podvodom s diaľničnými známkami z roku 2001. V roku 2002 strávil niekoľko mesiacov vo vyšetrovacej väzbe.
  • V januári 2012 ho obvinili z podielnictva. Prípad súvisí s nelegálnym príjmom z daňovej trestnej činnosti. Spolu s ním obvinili ďalšie dve osoby. Pár mesiacov bol vo väzbe. Kauza je na Okresnom súde v Nitre.
  • V máji 2012  ho obvinili v prípade vraždy bossa sýkorovcov Petra Čongrádyho zo septembra 2004. Prokuratúra ho označila za člena skupiny sýkorovcov. Ukázalo sa svedok, ktorý proti nemu vypovedal je klamár a všetko si vymyslel. Ku skutku sa priznali úplne iní ľudia. Trestné stíhanie voči nemu zastavili. 
  •  Na Okresnom súde Bratislava 1 čelí obžalobe v prípade vraždy  Miroslava Sýkoru z februára 1997. Podľa prokuratúry mal  za ňu vyplatiť 1,5 milióna slovenských korún.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal v kauze takzvaných piešťanských piťovcov obžalobu na 16 osôb za  18 skutkov z obdobia od mája 2006 do augusta 2012. Medzi obžalovanými bol Miroslav Abrahám  (Ten bol už  skôr odsúdený na 21 rokov v inom prípade.) , Ľuboš Ferus, bývalý policajt Milan K. a ďalší.

Viac o kauze

O prípade som písala aj na webe Aktuálne.sk  Viac si môžete prečítať napríklad tu  tutu.

Obžalobu najskôr senát Špecializovaného trestného súdu zložený z predsedu Jána Hrubalu a sudcov Jána Giertliho a Jozefa Šutku odmietol. „Zo strany prokurátora nebol zaznamenaný ani čo len pokus opísať obhajobu obvinených a zaujať k nej stanovisko,“ skonštatoval vtedy Hrubala.

Podľa senátu neexistovalo odôvodnenie obžaloby a boli porušené práva obvinených na obhajobu. Obžalobu tak vrátil „predovšetkým z dôvodu umožnenia spracovania obžaloby.“  Prokurátor obžalobu „opravil“ a znovu ju podal na súd. Začalo sa pojednávanie.

Piešťanskí piťovci sú traja muži

V decembri 2015 padol na Špecializovanom trestnom súde rozsudok. Z 18 skutkov bolo šesť úplne oslobodených. Jedenásť obvinených bolo spod skutku založenia zločineckej skupiny oslobodených z dôvodu, že sa skutok nestal. Medzi nimi bol aj Milan K. Toho oslobodili ešte aj v ďalšom bode obžaloby.

Za zločineckú skupinu (takzvaných piešťanskí piťovci) uznali za vinných Bíleho (v spomínanom konaní o dohode a treste) a ďalších dvoch mužov, ktorí urobili na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine. Priznali sa len preto, aby dostali trest osem rokov. Podmienkou existencie skupiny však je, že musia byť tri osoby. Odsúdili tak aj Ľuboša Ferusa a k tomu mu pridali aj skutok podielníctva. Dostal 15 rokov. 

Miroslava Abraháma, ktorého prokurátor po Bíleho výpovedi označil za hlavu takzvaných piešťanských piťovcov oslobodili. Nepreukázalo, že sa skutok stal. Samotný poškodený totiž na pojednávaní povedal, že ho nevydierali - a že to tak nebolo, ako je to uvedené v obžalobe  a aj to, že to nespáchali obžalovaní. „V tomto prípade išlo o premotivovanosť v rámci usvedčovania páchateľov,“ povedal predseda senátu  Ján Hrubala, s tým, že „súd musí zabezpečovať spravodlivosť.“

Bývalého policajta Milana K. odsúdili na štyri roky a šesť mesiacov.

Celý rozsudok Špecializovaného trestného súdu si môžete prečítať tuV prípade padlo odvolanie prokurátora a o Abrahámovi a ďalších Najvyšší súd už rozhodol. Odvolanie prokurátora zamietol. Celé uznesenie si môžete prečítať tu. Ferus a Milan K. boli vylúčení na samostatné konanie.

Za toto ich odsúdil Špecializvaný trestný súd

Ľuboš Ferus

Zločinecká skupina: Postupne sa začlenili do už existujúcej štruktúry spoločenstva zločineckej skupiny takzvaných piešťanských piťovcov páchajúceho rôznorodú trestnú činnosť, pričom z hľadiska štruktúry skupiny pôsobil v hierarchii skupiny na najvyšších miestach riadenia, kde finančne profitoval z činnosti skupiny a podieľal sa na koordinovaní činnosti skupiny prostredníctvom stredného stupňa riadenia, ktoré zastával.

Podielníctvo: Prevzal od  šéfa partie Róberta Bíleho v období od júla 2011 až do roku 2012 spolu štyritisíc eur, ktoré pochádzali z vydierania. Bíly a ďalší traja muži peniaze získali pri vymáhaní dlhu.

Trest: 15 rokov

Milan K.

Prijímanie úplatku: V presnejšie nezistenom období bezprostredne po mesiaci júl roku 2011 ako príslušník PZ vystupujúc ako osoba majúca presnejšie nešpecifikované vedomosti o trestnej činnosti spoluobžalovaných prevzal od Róberta Bíleho úplatok vo výške 500 eur.

Zneužívanie právomoci verejného činiteľa: Ako policajt vtedajšieho Úradu boja proti organizovanej kriminalite v presne neustálenom dni v mesiaci máj roku 2006, upozornil upozornil v meste Piešťany Róberta Bíleho na informáciu, že na druhý deň bude zadržaný príslušníkmi polície, v rámci vyšetrovania spáchaného trestného činu lúpeže, Miroslav Abrahám, o ktorom vedel, že je v styku s Róbertom Bílym, následkom čoho sa Abrahám skrýval.

Trest: 4 roky a 6 mesiacov

„Súd hodnotil dôkazy v neprospech obžalovaného bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu. Pri rozhodovaní zobral do úvahy iba dôkazy v neprospech môjho klienta a vôbec neprihliadol na dôkazy v jeho prospech, respektíve. sa s nimi nevysporiadal,“ uviedol Ferusov obhajca Ladislav Kuruc.

Ďalej okrem iného v odvolaní poukázal na to, že súd nezobral do úvahy ani skutočnosť, že Ferus bol vo väzbe, kde mu pripisovali členstvo v zločineckej skupine sýkorovci a paralelne prebiehalo vyšetrovanie vo veci piešťanských piťovcov. Stíhanie za zločineckú skupinu sýkorovci prebiehalo až do doby keď Ferusovi zastavili stíhanie za vraždu Petra Čongrádyho zo septembra 2004. (K činu priznali iné osoby. - pozn. autorky.)

Obhajca Kožíka Viktor Križiak v odvolaní konštatoval, že v konaní boli zásadným spôsobom porušené ustanovenia trestného poriadku a trestného zákona. „Napadnutý rozsudok je nezákonný, nespravodlivý, v niektorých častiach nezrozumiteľný a arbitrárny a jeho závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní,“ podotkol.

Pozornosť upriamil aj na to, že prokuratúra žalovala 16 obžalovaných z 18 skutkov, ktorých väčšina nebola ani len správne kvalifikovaná. Z 18 skutkov bolo 6 úplne oslobodených a bolo by ich podstatne viac, pokiaľ by sa súd nedopustil zásadných pochybení.

Na Najvyššom súde rozhodovali o Ferusovi a Milanovi K. senát v zložení z predsedníčky Gabriely Šimonovej a sudcov Aleny Šiškovej a Štefana Harabina. Ešte vlani v máji  rozsudok zrušili a vec vrátil prvostupňovému súdu ju znovu prejednal a rozhodol.

Prečo zrušili rozsudok?

  • Pre podstatné chyby konania, boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby.
  • Pre chyby, nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení, súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.
  • Vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.
  • Boli porušené ustanovenie trestného zákona.
  • Uložené tresty sú neprimeraný.

(Teda zo všetkých zákonných dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) Trestného poriadku. - pozn. autorky)

Zmanipulované odposluchy

Na pojednávaní na Špecializovanom trestnom súde prehrali aj odposluchy, ktoré policajti získali na základe príkazu súdu. Toto rozhodnutie bolo súčasťou utajovanej prílohy spisu. Pri vykonaní tohto dôkazu išlo však o vybrané odposluchy vytrhnuté z kontextu, ktoré na seba nenadväzovali časovo ani logicky.

„V takomto stave bol potom dôkaz vykonaný, čo rezultovalo do skreslenia dôkazu a došlo k porušeniu práva na obhajobu, nakoľko je povinnosťou súdu predložiť odposluchy ako celok bez ohľadu na ich obsah, bez zatajenia informácie, že vyšetrovací spis obsahuje utajovanú prílohu. Iba takýto dôkaz možno považovať za legálny,“ skonštatoval senát.

Podľa názoru obžaloby tieto odposluchy jednoznačne usvedčujú obžalovaných zo spáchania žalovaných deliktov. O význame tohto dôkazu svedčí aj skutočnosť, že Špecializovaný trestný súd v sa týmto záznamom (prepisom) v rozsudku rozsiahlo zaoberal a vyvodil z neho aj príslušné právne závery. Tento dôkaz považoval za jeden z hlavných, na základe ktorého potom bolo rozhodnuté o spáchaní predmetnej trestnej činnosti obžalovanými.

Najvyšší súd uviedol, že sa ani nechce zaoberať myšlienkou, či tieto odposluchy boli alebo neboli vyšetrovateľom za podpory prokuratúry počas prípravného konania zámerne vyňaté zo spisového materiálu. Konštatoval, že zvukové záznamy a ich prepisy neboli súdu predložené komplexne v celom rozsahu, čím došlo k manipulácii a selektovaniu týchto odposluchov.

„V ďalšom konaní bude preto potrebné zvážiť naznačené okolnosti a snažiť sa o nápravu terajšieho stavu. Logickým postupom by bolo získanie celého zvukového záznamu (prepisu) a len súd by mohol v prípade existencie takého kompletného dôkazu posúdiť, ktoré časti sa týkajú žalovanej trestnej činnosti, resp. nie sú relevantné,“ uviedol  v uznesení senát.

Svedkovia kajúcnici

Najvyšší súd upozornil, že skutočne užitočným v trestnom procese nie je ani tak fakt priznania spolupracujúcej osoby, respektíve že osoba vypovedala proti svojim bývalým kumpánom a obvinila ich z určitých deliktov, ako skôr to, že táto výpoveď môže napomôcť k získaniu oveľa objektívnejších dôkazov v súdnom procese.

 „Na druhej strane umožňuje poskytnutie určitých úľav obvinenému, ktorý poskytol spoluprácu, respektíve spolupracuje pri svojom stíhaní alebo pri stíhaní iných páchateľov ako protihodnotu za takýto ústretový postoj a aktivitu, ktorá vedie k rýchlejšiemu a lacnejšiemu účelu trestného konania,“ vyhlásil senát.

Podľa uznesenia v spojitosti s uznaním dôkazovej hodnoty výpovede spolupracujúceho kajúcnika sa však vyžaduje celý rad podmienok. Súd by nemal zakladať rozhodnutie o odsúdení iba na samotnom obvinení kajúcnika, respektíve kajúcnikov. 

Som nevinný, ale priznám sa

Senát Najvyššieho súdu poukázal na to, že vo vzťahu k  Ferusovi, napríklad  vyplýva, že jeden zo spoluobvinených najskôr poprel akúkoľvek účasť v zločineckej skupine aj účasť na trestnej činnosti pri vymáhaní pohľadávky, potom bol vylúčený na samostatné konanie a vo veci Ferusa bol vypočutý ako svedok. Keď mu vyšetrovateľ položil otázku, prečo chce konanie o dohode o vine a treste, keď sa ničoho nedopustil, odpovedal, že nemá dôveru v súdnictvo, súdy sú nespravodlivé, chce dosiahnuť trest osem rokov a „tak sa radšej prizná.“

Následne bol  „vrátený“ späť do toho istého konania, z ktorého bol vylúčený a opätovne mal procesné postavenie obvineného. Na poslednom hlavnom pojednávaní sa prihlásil o slovo, že chce doplniť svoju výpoveď v tom smere, že bol prítomný pri odovzdaní peňazí z vydierania.

Do postavenia kajúcnikov sa dostali aj ďalší spoluobvinený, ale aj už odsúdený Róbert Bilý, neskôr vystupoval v procesnom postavení svedka, keďže v závere vyšetrovania s ním bola uzavretá dohoda o vine a treste v samostatnom konaní.

Senát podotkol, že všetkým boli uložené tresty odňatia slobody vo výmere osem rokov. Jediným cieľom týchto  kajúcnikov, bolo získať nižší trest. Skutočnosť, že tento dosiahli, bolo uzavretie dohôd o vine a treste, ale až po tom, ako títo (po vylúčení veci, opätovnom spájaní veci do spoločného konania), začali usvedčovať Ferusa, hoci predtým vypovedali úplne opačne a jeho účasť v skupine vylučovali.

„Hoci výpoveď kajúcnika je zákonným dôkazom, ešte neznamená, že výpoveď je pravdivá, neznamená to však ani opak,“ konštatoval senát.

Ferusa kriminalizujú

"V súčasnosti prejednávanej trestnej veci ide však, podľa názoru senátu Najvyššieho súdu o vypuklú snahu orgánov činných v trestnom konaní, stíhať a následne odsúdiť obžalovaného Ľuboša Ferusa a preto je možné prisvedčiť názoru odvolateľa Ferusa uvedenom v odvolaní, že zo strany orgánov činných v trestnom konaní bola snaha zaraďovať ho do rôznych zločineckých skupín, aj nahováraním svedkov, nielen kajúcnikov na krivé výpovede, s cieľom kriminalizovania jeho osoby,“ vyhlásil senát Najvyššieho súdu pod vedením Gabriely Šimonovej.

Vykonať dôkazy

Obžalovaní Ferus aj  Milan K. v odvolaniach namietali, že v priebehu hlavného pojednávania neboli vykonané dôkazy navrhnuté a neboli vypočutí svedkovia, ktorých navrhla obhajoba.

Najvyšší súd uviedol, že bude povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať všetky dôkazy, ktoré obhajoba navrhuje v písomných dôvodoch odvolania. Najvyšší súd považuje rozsudok za predčasný, s tým, že obsahuje podstatné chyby konania, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo na obhajobu.

Rozsudok podľa názoru senátu obsahuje chyby, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení ako i preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a vznikli pochybnosti, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.

„Napadnutým rozsudkom boli porušené ustanovenia trestného zákona a uložené tresty sú neprimerané,“ uzavrel v uznesení senát pod vedením Gabriely Šimonovej. Celé uznesenie Najvyššieho súdu si môžete prečítať tu.

Nové pojednávanie by sa na Špecializovanom trestnom súde malo začať vo štvrtok.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Mala Slávika aj Miss, teraz Forza končí. Aký bol jej príbeh?

Produkčný dom má finančné problémy.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Tajní mali o únose informovať, prezident o ničom nevie

Tajní si údajne splnili povinnosť. Akú?

Stĺpček Petra Schutza

Ak môže krachnúť Forza, v šoubiznise nemá isté nikto nič

Kováčikova firma „obhospodarovala“ najlukratívnejšie eventy,


Už ste čítali?