Boss Okoličány na úteku zaútočil na policajtov. Kto mu pomohol ?

Autor: Júlia Piraňa Mikolášiková | 15.4.2018 o 17:15 | Karma článku: 10,37 | Prečítané:  5593x

Kvôli Róbertovi Okoličánymu menili zákon, kauzu aj tak nevedeli 13 rokov ukončiť. Po prepustení z väzby ho trikrát obvinili za iné činy. Obvinenie raz prokurátor zrušil a dvakrát ho súd oslobodil. Teraz dostal doživotie a ušiel.  

 

Róberta Okoličányho prvýkrát obvinili v apríli 2005. Definitívny verdikt padol v apríli 2018. Za toto obdobie sa vystriedali dvaja generálni prokurátori, piati ministri vnútra, štyria policajní  prezidenti a šesť ministrov spravodlivosti.

V apríli 2005 policajti zasiahli proti skupine bossa východoslovenského podsvetia Róberta Okoličányho, ktorého volajú aj Oki na pohrebe Jozefa Eštóka. Niektorých zadržali a obvinili z vydierania. O mesiac neskôr prišlo obvinenie z prvej vraždy.  Postupne pribudli ďalšie obvinenia.

V apríli 2007 vyšetrovateľ ukončil vyšetrovanie. Prokurátor podal návrh na podanie obžaloby za založenie a zosnovanie zločineckej skupiny, vraždy a iné skutky. Kľúčovým svedkom bol Róbert Görcsös, ktorý podľa vlastných slov do gangu patril. Aj on bol na začiatku medzi obvinenými, no na základe spolupráce s políciou bolo jeho trestné stíhanie prerušené a bol zaradený do programu na ochranu svedkov.

V auguste 2007 sa začalo na Špecializovanom trestnom súde pojednávanie. Okoličányho odsúdili na doživotie vo februári 2009.

 Vo februári 2010 rozsudok vždy zrušil Najvyšší súd. Urobil tak senát pod vedením Milana Karabína  a členov senátu Jozefa Kanderu, Jany Serbovej. Prikázal spojiť štyri samostatné konania do spoločnej trestnej veci a nanovo vypočuť šesťdesiat svedkov. V minulosti totiž kauzu rozdelili na viaceré samostatné konania, keďže niektorí obžalovaní nechodili na pojednávanie. Výhradou senátu Karabina bolo aj  to, že sa Špecializovaný súd odvolával iba na výpoveď jediného svedka a to Görcsösa.

Tu treba pripomenúť, že Kandera v apríli 2010 zo súdu odišiel a dnes je prokurátorom Generálnej prokuratúry a Karabin v auguste 2015 zomrel.

Na novom pojednávaní na Špecializovanom trestnom súde v októbri 2010 Görcsös odmietol vypovedať. ".... aby som si neprivodil trestné stíhanie, trvám na svojich doterajších výpovediach," uviedol . Vo februári 2010 ho z programu ochrany pre hrubé porušenie podmienok vyradili.

V apríli 2011 senát Špecializovaného trestného súdu dokonca vycestoval do Košíc. Okoličány podal návrh, aby sa pojednávanie uskutočnilo na Východnom Slovensku z dôvodu, že sa chce pojednávania zúčastniť, ale nemá peniaze na cestu. Aj ostatní obžalovaná aj svedkovia sú z tohto regiónu. Senát sa s týmto jeho návrhom stotožnil.

V auguste 2016 senát Špecializovaného trestného súdu v zložení  z predsedu Igora Králika a členov Jána Buvalu a Vladimíra Peteja odsúdil Okoličányho na doživotie. On aj ďalší podali odvolania.  

Keďže ako som spomenula Karabin zomrel, prípad dostal iný senát, tentokrát v zložení z predsedu Pavla Farkaša a členov senátu Martina Piovartsyho a Štefana Harabina.

Menili aj zákon. Návrh dal Harabin

Paradoxne práve Harabin ešte ako minister spravodlivosti v marci 2009 predložil novelu zákona, ktorým sa kvôli prípadu Okoličányho predĺžila maximálna možná lehota väzba zo štyroch rokov na päť.  „Ministerstvu spravodlivosti aj mne osobne záleží na tom, aby sa páchatelia tých najzávažnejších ťažkých zločinov nedostávali tak ľahko na slobodu, " povedal vtedy.

Daniel Lipšic  ako poslanec za KDH ešte predtým napísal kvôli kauze Okoličány list premiérovi Robertovi Ficovi žiadal novelu trestného poriadku. Lipšic chcel, aby v prípade, ak nadriadený súd nerozhodne do uplynutia lehoty, predseda senátu nadriadeného súdu by prepustil obvineného z väzby na slobodu písomným príkazom, ktorý musí byť primerane odôvodnený.  Súd mal rozhodnúť o predĺžení lehoty väzby tak, aby v prípade podania sťažnosti proti rozhodnutiu mohol byť spis predložený nadriadenému súdu najneskôr päť pracovných dní pred uplynutím lehoty väzby. Jeho návrh neprešiel.

Podľa Harabina bol návrh protiústavný, lebo umožňuje časovo neohraničenú väzbu.  Predložil vlastný návrh a odmietol, že by reagoval na návrh Lipšica, ktorého označil za "truhlíka v práve", s odôvodnením, že by tak Lipšicov návrh akceptoval. Návrh vraj pripravovali dlhšie, ale nezverejnili to, aby nenastali obštrukcie v už začatých prípadoch."

Vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka sa prikláňal k návrhu ministerstva spravodlivosti. "Mne sa tieto novelizácie nepáčia, ale je to jediný spôsob, ako ponechať tohoto (Róberta Okoličányho) do právoplatnosti rozsudku vo väzbe," povedal  vtedy.

V marci 2009 tak  parlament napokon schválil návrh ministerstva spravodlivosti v skrátenom legislatívnom konaní. Jej rýchle schvaľovanie musela navrhnúť len vláda.  

Lehotu maximálnej dĺžka predĺžili na päť rokov v prípade osôb stíhaných za obzvlášť závažné zločiny, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody na 25 rokov alebo na doživotie.  Súd môže rozhodnúť o predĺžení celkovej lehoty väzby v trestnom konaní na nevyhnutný čas, a to aj opakovane. Celková lehota väzby v trestnom konaní spolu s jej predĺžením však nesmie presiahnuť šesťdesiat mesiacov. Novelu podporilo 123 zo 124 prítomných poslancov, podpísal ju prezident, a účinná sa stala dňom vyhlásenia.

Pojednávania trvali 11 rokov

Harabin,ktorý bol dlhoročný Karabinov oponent, už ako predseda Najvyššieho súdu tiež Karabina navrhol kvôli rozhodovaniu v kauze Okoličány disciplinárne stíhať.

Pre chybu Karabinovho senátu sa totiž  v júni 2009 dostal z väzby Okoličányho komplic Jaroslav Potučko. Vypršala mu v tom čase maximálna možná, štvorročná lehota väzby. Súd ju mal možnosť predtým predĺžiť. Spis ležal na Najvyššom súde však ležal takmer dva mesiace.

Definitívny verdikt v prípade Okoličányho prišiel 11. apríla 2018. V prípade figurovalo spolu 16 obžalovaných, ktorých prokurátor vinil z 20 skutkov. Súdne konanie trvalo 11 rokov. Otázkou zostáva prečo Harabina pre pomer k veci nenamietal prokurátor, obhajcovia ani obžalovaní.

Za toto ich odsúdili

Róbert Okoličány spoločne s Róbertom Nigutom v letných mesiacoch roku 2000 minimálne od 23. apríla 2005 postupne vytvárali a budovali štruktúru zločineckej skupiny pôsobiacej v Košiciach a jeho širšom okolí, s hierarchicky usporiadanou štruktúrou a plánovitým rozdelením úloh s cieľom páchania rôznej trestnej činnosti, ktorej členmi boli Jaroslav Potučko, Jozef Leško, Ľubomír Bialko, Pavol Karas, Jaroslav Janoščák, Martin Miko, Rudolf Okoličány, Ľuboš Vasiľov a Róbert Görcsös. Skupina bola financovaná z páchania trestných činov. Gangu pripísali aj vraždy, pokusy o vraždu, ublíženia na zdraví, ďalšie násilné trestné činy, nepovolené ozbrojovanie a vydieranie (úžera).

·Róbert  Okoličány a Róbert Nigut: vražda Jozefa Ferenca v apríli 2001 v obci Veľká Bara pri Trebišove.

  • Róbert Okoličány a Jaroslaslav Potučko: vražda Mareka Adama v novembri 2001 v Moldave nad Bodvou,
  • Róbert Nigut: vražda Albánca Ganijiho Selmaniho v roku 2004 v Košiciach.
  • Róbert Nigut: vražda Zdenka Lehotského v novembri 2004 v Košiciach.
  • Róbert Nigut: vražda Jozefa Eštóka v roku 2005 v Košiciach.
  • Smrť náhodného svedka Romana Straku v roku 2005 v Košiciach (pri zavraždení Eštoka) nebola kvalifikovaná ako vražda.
  • Róbert Okoličány bol odsúdený aj za pokus o vraždu Rudolfa Slicha.

Okoličány dostal doživotie. Verdikt senátu Najvyššieho súdu si vypočuť neprišiel, požiadal o konanie v neprítomnosti. Umožňuje mu to trestný poriadok. Zúčastniť sa konania na súde je právo, nie povinnosť. Po vyhlásení rozhodnutia predseda senátu Farkaš tak vydal aj príkaz na dodanie do výkonu trestu a zároveň odsúdenému nariadil výkon trestu.

V praxi to znamená, že policajti idú do miesta trvalého bydliska odsúdeného, ak ho zastihnú, eskortujú ho do Ústavu na výkon trestu. Ak nie, hľadajú ho na ďalších miestach, o ktorých je známe, že by sa tam mohol zdržiavať. Príkaz na dodanie do výkonu trestu má platnosť len na území Slovenska.

Až v prípade ak odsúdený do výkonu trestu na základe výzvy nenastúpi, alebo dodanie do výkonu trestu nie je úspešné, môže prvostupňový súd, v tomto prípade  Špecializovaný trestný súd vydať zatykač. Súd na vydanie zatykača potrebuje  k dispozícii spis aj rozsudok.  Najskôr je možné vydať  iba „vnútroštátny zatykač“ až keď je domáce pátranie neúspešné,  môže súd vydať európsky zatýkací rozkaz a až potom aj medzinárodný zatykač.

Denník N v článku redaktorky Moniky Tódovej  po vynesení rozsudku uviedol, že policajti Olokičányho v deň verejného zasadnutia na Najvyššom súde sledovali a on ušiel do zahraničia.  Správu následne prevzali všetky médiá.

„Okolnosti úteku sú také podozrivé, že ak Tomáš Drucker len trochu chce, má ideálnu príležitosť okamžite odvolať Tibora Gašpara,“ napísal Roman Pataj z denníka N a volal po odstúpení, či odvolaní policajného prezidenta Tibora Gašpara. „Nie raz sa totiž stalo, že mafiánov prepustených z väzby pre procesné chyby priamo pri bráne čakali policajti s novými obvineniami. Očividne ich vtedy o probléme niekto informoval a oni sa naň rýchlo a dobre pripravili,“ uvažoval.

Tieto tvrdenia si ihneď osvojili ďalší. Okrem novinárov aj opoziční politici a aktivisti a spustil sa útok na políciu a aj jej vedenie.

V útokoch na políciu a jej vedenie boli najaktívnejší tí, ktorí nesledovali pojednávania v kauze. Existujú tiež pochybnosti, či by vedeli povedať koho, kde, kedy, ako a z akého motívu Okoličány vlastne zavraždil a aké bolo jeho postavenie v rámci organizovaného zločinu v rámci Slovenska. Stačí im, že niekde počuli, že je to mafián. Zdá sa, že neovládajú ani zákon o policajnom zbore, trestné kódexy, zákon o európskom zatýkacom rozkaze,  ústavu a Dohovor a iné.

Tak si môžeme pripomenúť, čo všetko sa v kauze odohralo a pokúsiť sa zistiť, kto je za situáciu naozaj zodpovedný.

Dostať ho za mreže... Snažili sa až príliš

Róbert Okoličány sa v prípade založenia zločineckej skupiny a vrážd dostal na slobodu v máji 2008. Stalo sa tak po tom ako bol  úspešný na Ústavnom súde.

V auguste 2008 sa dostal späť do väzby. Pobil na košickej diskotéke, polícia to kvalifikovala ako výtržníctvo. Vyšetrovať takýto čin je príslušné obvodné oddelenie v mieste kde sa skutok stal. Okoličányho prípad však prevzal Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) odbor v Bratislave.  Rozhodol o tom  opatrením policajný prezident, v tom čase to bol Ján Packa. Ide o takzvanú výberovú príslušnosť. V novembri 2009  košický okresný súd však prípade spomenutého výtržníctva Okoličányho oslobodil. Krajský súd v Košiciach oslobodzujúci kedy v apríli 2010 verdikt potvrdil a Okoličány sa tak dostal spoza mreží.   

Keď v apríli 2010 prepustili z väzby Okoličányho bola už ministerkou spravodlivosti Viera Petríková. Vystriedala Harabina, ktorý sa vrátil na Najvyšší súd. „Neskončenie prípadu obžalovaného Róberta Okoličányho a spol. vo veci vraždy a ďalších obzvlášť závažných zločinov považujeme za vizitku práce konkrétnych sudcov. Títo musia niesť disciplinárnu a morálnu zodpovednosť pred občanmi“, reagoval tlačový odbor ministerstva vo vyhlásení doplnil, že: "Nezvládnutie tohto prípadu potvrdzuje, že disciplinárne konania voči sudcom, ktorí sú podozriví z vážnych pochybení v kauze, sú oprávnené, ale navrhované sú tresty mierne.“

Okoličány po prepustení poskytol zaujímavý rozhovor pre Korzár. Vyjadril sa aj na adresu novinárov, za mrežami počúval Slovenský rozhlas, „lebo ho považoval za médium, ktoré bolo najbližšie k realite.“  a až na drobné výnimky informovali vraj o jeho procese profesionálne a objektívne. Iné správy, sledoval,  len preto, aby som ich vedel konfrontovať a vedel pochopiť politiku médií aj medzi sebou.„Ja viem, prečo médiá používajú emócie. Lebo je to pre divákov, poslucháčov a čitateľov príťažlivé. Ale mali by informovať tak, aby nikoho nepoškodzovali,“ vyhlásil.

V apríli 2015 Okoličányho opäť obvinili a poslali do väzby. Spolu so synom a ďalšími osobami, čelili obvineniu zo zločinu obmedzovania osobnej slobody a prečinu machinácie pri verejnej dražbe. Ako členovia organizovanej skupiny mali októbri 2014 zmariť verejnú dražbu. Košický krajský súd ho však  po  piatich mesiacoch prepustil na slobodu. Väzbu nahradili dohľadom probačného a mediačného úradníka  a zároveň mu uložil zákaz vycestovania do zahraničia a povinnosť oznámiť každú zmenu miesta pobytu. V novembri 2016 košický súd napokon Okoličányho oslobodil. Nebolo preukázané, že skutok spáchali obžalovaní.

V decembri 2016 policajti urobili zásah Okoličányho a opäť ho zadržali.  Išlo o obvinenie z ďalšej vraždy. Okoličányho však prepustili na slobodu.  Prokurátor obvinenie zrušil.

Tu musím zdôrazniť, že pre dôkladné zhodnotenie by bolo potrebné analyzovať  jednotlivé rozhodnutia súdov a prokurátora.

Útočiť na policajtov je drzosť, alebo neznalosť

Niektorí novinári, opozícia aj aktivisti majú však teraz jednoznačného vinníka. Podľa nich môže za útek Okoličányho polícia. Zachádzajú ešte ďalej a za zodpovedného označujú policajného prezidenta Tibora Gašpara, dokonca aj ministra vnútra Tomáša Druckera. Možno by mal Gašpar naozaj odstúpiť, alebo by ho naozaj mal Drucker odvolať. Určite nie však z dôvodu kauza Okoličány.

Tí, ktorí tvrdia, že pochybila polícia, či prokurátor, však  nemajú odpoveď na otázky, aký bol zákonný dôvod na obmedzenie osobnej slobody Okoličányho ešte pred právoplatným verdiktom, alebo čo mali policajti vlastne policajti robiť. Nevedia tiež povedať podľa aké ustanovenia, akého zákona policajti, či dokonca prokurátor porušili .

Aj keď vyjadrenie komunikačného oddelenia policajného prezídia bolo trochu nešťastné. Uviedli, že „súdy ani prokuratúra neoznamujú polícii dátumy pojednávaní a už vôbec nie spôsob, akým bude rozhodnuté.“

To je síce pravda. Policajti však  podľa zákona o policajnom zbore vykonávajú aj operatívno - pátraciu činnosť, ktorá môže zahŕňať aj sledovanie. Je  tiež takmer vylúčené, že by nekomunikovali s prokurátorom o tom ako sa vec vyvíja a kedy bude vyhlásenie rozsudku. Naviac prehľady pojednávaní sú zverejnené na weboch súdu. Nemalo by sa tak stať, že im takáto kauza ujde.

A ani neušla. Ako informoval denník N Okoličányho v deň vyhlásenia rozhodnutia sledovali. To však bolo všetko, čo mohli urobiť. Policajti boli bezmocní. Mohli sa len pozerať, ako Okoličány prekračuje hranice a po príchode do úradu spísať úradný záznam. Útočiť na nich, že im ušiel je neadekvátne a až hraničiace s drzosťou. Napriek tomu sa inšpekcia vyjadrila, že záležitosť preverí.

Tí, ktorí volajú v prípade Okoličány po vyvodení zodpovednosti, aby sa mali zaberať tým, ako je možné, že súdy neboli schopné v lehote zákonnej päťročnej väzby  rozhodnúť a  prípad sa na súdoch ťahal až 11 rokoch. Polícia skončila vyšetrovanie za dva roky. Rovnako sa môžu hnevať na  autorov trestných kódexov, na poslancov, ktorí za ne zahlasovali a aj prezidenta, ktorý ich podpísal.  Teraz by tiež mohli volať, že zákony treba zmeniť. Opäť kvôli Okimu.

 Ušli im iní, nikto to nerieši

To, že zastávam názor, že policajti nie sú za útek Róberta Okoličányho zodpovední, však neznamená, že v súvislosti s útekmi iných zločincov, nemajú niektorí za ušami.

 Adekvátne by bolo sa napríklad pýtať, ako je možné, že policajtom pred raziou ušiel šéf seneckej vety sýkorovcov Martin Bihari.

Ušiel pred policajnou raziou vo februári 2010,  jeho šéf Róbert Lališ alias Kýbel mu dal echo, informácie mal od policajtov. Bihari odcestoval so seneckými futbalistami do Egypta. Najskôr vyhlásili pátranie. Zavolal mu Kýbel a oznámil, že idú na neho vydať zatykač. Bihári sa tak paradoxne rýchlo vrátil do Európy. Doletel do Nemecka, tam ho síce kontrolovali a videli, že na Slovensku pátrajú po jeho pobyte, museli ho však pustiť,  nemali zákonnú možnosť ho zadržať. Prišiel po neho človek od Kýbla a odviezol ho do Českej republiky. Keď už bol v skrýši, súd vydal zatykač. Ušiel aj samotný Kybel, dostal echo od policajtov. Oboch napokon zatkli v októbri 2015. Obaja mali pri sebe falošné doklady.

Policajtom ušli pred raziou aj takáčovci, či Zsolt Nagy alais Čonyt zo skupiny sátorovcov.

Tieto závažné úniky však nikto nerieši a ani nikto z novinárov, opozície a aktivistov nevolá po prešetrení.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Noční vlci: nielen motorkári, ale aj Putinovi žoldnieri

Gang ruských motorkárov je prepojený na Kremeľ, v Európe môže šíriť nielen propagandu.

ŠPORT

Sagan vie, že vyhrá. Len musím prísť do Paríža, hovorí

Slovák má na čele bodovacej súťaže už prakticky nedostižný náskok.

PRIMÁR

Ako dlho zostane nikotín v tele po poslednej cigarete?

Kedy sa nikotín odbúra z krvi a komu to trvá najdlhšie.


Už ste čítali?