Štát verzus Gestapák Kýbel

Róbert Lališ prevzal velenie nad „armádou" sýkoriek vo februári 1997, po vražde z Miroslava Sýkoru. Vyberali výpalné, vydierali, vraždili konkurentov, vraždili nepohodlných svedkov, vraždili na objednávku.

S vyučeným automechanikom z rozvedenej rodiny, ktorého volali Kýbel, Malý a pre jeho krutosť aj Gestapák si bezpečnostné zložky nevedeli roky poradiť. Keď už nebolo možné ďalej jeho aktivity úplne prehliadať ho v lete 2012 obvinili a vydali zatykač. Písala som o tom ako prvá pre denník Nový Čas.

Z výpovedí svedkov, ale aj iných dôkazov vyplýva, že sa dozvedel, že už po ňom idú a na prelome rokov 2011 a 2012 ušiel. V septembri 2012 prišla prvá vražda. Postupne pribúdali ďalšie obvinenia aj zatykače. Neverila som, že Lališa niekedy zatknú. Mal veľmi dobré krytie na polícii, v tajnej službe a pomáhali mu aj vplyvní podnikatelia.

Už v roku 2012 som ako novinárka vedela, že za Kýbklom chodia do skrýše chodia spojky, napríklad Peter Macíček a tiež, že je v kontakte so šéfom seneckej vetvy Martinom Biharim, ktorý bol tiež na úteku.

Nikdy sa dlhodobo nezdržiaval na jednom mieste, často menil byty. Komunikoval cez osobitný utajený mobil. Príkazy však dával len osobne. Cez telefón si dohadovali iba miesto a čas stretnutia. Jeho podriadení niekedy museli čakať aj niekoľko hodín, kým sa zjavila temná, tmavá postava Kýbla, aby vydal ďalšie rozkazy.

Na dôležité stretnutia chodil s blízkymi, ktorí vždy pred jeho príchodom skontrolovali priestor. Zaujímali sa o to, či na mieste nie sú nevhodné osoby, polícia alebo odpočúvacie zariadenie. Niekedy kontrolovali aj kanalizácie, či v nich nie sú ukryté nástražné výbušné systémy. Mal falošné doklady.

Dokonca sme ho boli v Novom Čase aj hľadať na Morave. Navštívila som aj Kýblovu matku, ale rozhovor s ňou vzhľadom na jej zdravotný stav nebolo možné zverejniť. Zistila som aj zaujímavé prepojenia. (Články si môžete prečítať tu, tu a tu.)

Je takmer vylúčené, že šikovní operatívci z policajného prezídia také poznatky nemali. Ich šéfovia sa oficiálne síce vyjadrovali, ako im na zatknutí záleží, v skutočnosti boli opatrní a mali obavy. Bolo im jasné, že Lališ, ktorý v podsvetí fungoval od 90-tych rokoch minulého storočia toho veľa vie a keďže „videli aj do systému“ muselo im byť jasné, že má prepojenia na policajných funkcionárov, politikov či mocných biznismenov.

Spomínam si na rozhovor s vtedajším riaditeľom protizločineckej jednotky Martinom Smiškom, ktorý vyjadril názor, že Kýbla sa nikdy nepodarí chytiť a opísal aj obavy z toho, že v prípad dochádza k únikom a takpovediac lapať Kýbla „na čierno“ nemá odvahu.

Po celý čas som sledovala diskusie pod článkami o Kýblovi. Predpokladala som totiž ,že na internete sleduje dianie a myslela som si, že sa do niektorých diskusií možno aj zapojí a pridá nejaký komentár.

V skrýšach je „polystyrén“, perie v bio práškoch a žehlí

Na Špecializovanom trestnom súde sa pojednávanie začalo v Kýblovej neprítomnosti v januári 2015. Z dokazovania vyplynulo, že z úteku ovplyvňoval trestné konanie a členovia skupiny ho navštevovali aj po vydaní zatykača v skrýšach. Používal spravodajské metódy pri stretávaní sa s ľuďmi a aj pri svojej logistike ukrývania.

Potvrdzovali sa tak informácie, ktoré som získala ešte v roku 201. Všetko nasvedčuje tomu, že skutočne nebolo vôľa ho dolapiť. Napokon Kýbla zatkli v októbri 2015 iba a musím zdôrazniť, že iba vďaka náhode.

Na jeseň 2015 českí policajti robili akciu v spolupráci s jedným so slovenských krajských policajných riaditeľstiev. Česi náhodou narazili na automobil so slovenským evidenčným číslom, ktorý používal Bihari. Na základe informácií českých policajtov ho zadržali v dedine pri Znojme.

Bihari vyzradil miesto pobytu Kýbla. Zatkli ho v októbri 2015 na ulici v Kolíne nad Rýnom v Nemecku. Policajti veľkolepo ohlásili ako Kýbla dolapili a ako intenzívne na jeho vypátraní pracovali. Bola to však ako som už spomenula iba náhoda.

Róbert Lališ sa radil s obhajcomm Marekom Parom. (zdroj: pir)

Ukázalo sa, že vo vrecku mal falošné doklady na meno kamaráta Mareka Trajtera, ktorý pravidelne sledoval pojednávanie so sýkorovcami. Trajter bol v prípade pôvodne obžalovaný za to, že si u sýkorovcov v roku 1999 objednal vraždu Romana Deáka. Trestné stíhanie však voči nemu zastavili z dôvodu premlčania. To však nie je rozhodnutie o vine.

Neskôr sa potvrdilo aj to, že Kýbel spoločne s Biharim skutočne pravidelne sledovali články na internete o sýkorovcoch a Kýbel čítal moje texty.

Veľmi som chcela ísť do Nemecka, aby som o pobyte Kýbla v tejto krajine zistila viac. No situácia vo vydavateľstve kde som v tom čase pracovala v redakcii Aktuálne.sk bola zlá. Bolo už viac ako jasné, že ma tam viac nechcú, najmä pre články o prepojení Kýbla na vplyvných ľudí. Ľutovala som, že nie som v Novom Čase, kde by s cestou do Kolína nad Rýnom nebol žiadny problém. Práve ľudia, ktorí sú podozriví z toho, že Kýblovi zabezpečovali informácie z polície sa mi začali vyhrážať. Polícia mi ochotná pomôcť veľmi nebola.

Každý deň som aspoň písala na tamojší súd a na prokuratúru, aby som zistila, ako to bude s vydávacím konaním. Keďže nehovorím po nemecky, pomáhal mi kolega z TASR Ivan Kríž, preložil mi otázky a odpovede, tiež tam telefonoval.

Pochopiteľne nemecká prokuratúra spolupracovala so slovenskou a už sme im tam riadne liezli na nervy. Kontaktovala nás tak naša prokuratúra a veľmi slušne nás požiadali, aby „sme už nevolali do Kolína.“

Mafiánskeho bossa navštívil vo väzbe Lexov siskár

Dozvedela som sa však, že za Lališom sa do väzenia dostala človek, ktorý v 90 –tych rokoch spolupracoval so Slovenskou informačnou službou pod vedením Ivana Lexu.

V deň keď Kýbla doviezli na Slovensko z Nemecka, nad ránom zasiahlo oblasť tridsať kilometrov od Kolína nad Rýnom zemetrasenie o sile 2,7 Richterovej stupnice. Informoval o tom nemecký denník Bild. Obete na životoch ani zranenia neboli hlásené. Na polícii však ľudia oznamovali trasúce sa skrine a padajúce veci v bytoch a domoch.

Lališ na súde vypovedal, že nezaložil žiadnu skupinu, nedával ľuďom výplatu, nedával pokyny za usmrtenie, prezývky sýkoriek počul, ale on týchto známych volal menom. Tvrdil, že pre nikoho nezabezpečoval falošné doklady. Uviedol, že nemal kontakty v Slovenskej informačnej službe ani na polícii. Ochranku mal vraj preto, lebo zavraždili jeho spoločníka z firmy – Petra Čongrádyho a mal obavy.

Začal sa boj o slová mafiána Róberta Lališa alias Kýbla

Povedal, že „všetko je to politika" a aj to ako ho priviezli a bolo v médiách prezentované, je „politické divadlo, horšie ako bolo s Jurajom Ondrejčákom alias Piťom, keď pre neho doletel v novembri 2011 vrtuľník. Uráža ho vraj, že ho svedkovia medzi sebou pre jeho krutosť volali Gestapák. Požadoval konfrontácie so svedkami.

Senát Špecializovaného trestného súdu pod vedením Jozefa Šutku ho v marci 2016 odsúdil na prvýkrát doživotie. Vo februári 2017 senát Najvyššieho súdu, ktorému predsedal Štefan Harabin zrušil a v prípade nastala „právna motanica“. Pre bežného človeka len veľmi ťažko zrozumiteľná, ktorú na tom mieste nebudem rozoberať. (Chronológiu prípadu aj s odkazmi na moje texty si môžete prečítať na konci článku v šedom boxe.)

Štát verzus mafiánsky sýkorovský boss Kýbel (1. časť)

Musím však spomenúť, že Harabin a aj ďalší riešili výlučne procesné otázky a nie hmotnoprávne. To znamená, že sa pri zrušení rozsudku a následnom odňatí veci pôvodnému senátu nezoberali „spochybňovaním viny a teda dôkazov ako takých“, ale rozoberali procesný postup pri vykonávaní dokazovania.

Z celého prípadu sa stal boj proti Harabinovi a vybavovanie si účtov Hrabina s dlhoročnými nepriateľmi. Spôsobilo to značné prieťahy a vytvorenie „značných právnych motaníc“, z ktorých v konečnom dôsledku v budúcnosti môže Kýbel vyťažiť na Ústavnom súde, či Európskom súde pre ľudské práva.

Politici, policajti, tajní, ktorí ho kryli a pomáhali mu na úteku však ostali absolútne bez záujmu polície aj prokuratúry. Nikto z nich ani len nevypočuli.

Do Kolína nad Rýnom už s Ivanom Krížom z TASR nevoláme. Senát Najvyššieho súdu v zložení s predsedu Pavla Farkaša a členov senátu Dany Wänkeovej dospel ku konečnému rozhodnutiu. Dnes v stredu 13. júna 2018 dostal Kýbel doživotie. Horko – ťažko.

Ďalšie obvinenia

• všeobecné ohrozenie s následkom smrti Vladimíra a Jozefa Danišovcov – Papas a Tuti z júla 1995

• účastníctvo na príprave vraždy Petra Lepieša z roku 1995

• účastníctvom na vražde Milana Piliara zo septembra 1995

• vražda Róberta Holuba a jeho ochrankára z októbra 1997

• vražda Maxima J. Malkartiho zo septembra 1998

• vražda Tibora Bugára z januára 1999

• vražda Jozefa Hamalu z leta 1999

• vražda Vladimíra Cabadaja z júla 1999

• pokus o vraždu Ľubomíra Belfiho z novembra 1999 (Zranená bola aj ďalšia osoba, útok bol však namierený na istých Ukrajincov.)

• vražda Juraja Matzenauera z apríla 2000

• vražda Róberta Pála a pokus o vraždu jeho ochrankára z novembra 2003

• všeobecné ohrozenie z decembra 2004 (Útok bol namierený proti Ivovi Ružičovi, zranení boli aj dvaja ochrankári a ďalší ľudia.)

• nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami – prípad známy ako skrýša so zbraňami