Pomôže ústav Kočnerovi k doživotiu?

Autor: Júlia Piraňa Mikolášiková | 16.2.2020 o 18:55 | (upravené 16.2.2020 o 19:55) Karma článku: 10,32 | Prečítané:  10573x

V kauze vraždy Jána Kuciaka vyvolal znalec konflikt s obhajcom a napádal aj súd. Nepáči sa mu, že Marian Kočner si nechcel dať vyšetriť duševný stav a žiada posudok od iného znalca. Môže takýto prejav znalca ovplyvniť proces?

Keď v auguste 2012 prokurátor Generálnej prokuratúry Jaroslav Kozolka podal návrh na súd, aby Hedvige Žákovej Malinovej vyšetrili duševný stav pozorovaním v zdravotníckom zariadení väčšina novinárov bola rozhorčená. Búrila sa aj časť verejnosti. Žáková Malinová bola obvinená z krivej výpovede, tvrdila, že ju v roku 206 v Nitre cestou na skúšku napadli dvaja muži. Podľa prokuratúry si vymýšľala.

Počas policajného vyšetrovania sa odmietla podrobiť vyšetreniu duševného stavu ambulantnou formou. Odmietla spolupracovať so znalcom, ktorého vybrali orgány činné v trestnom konaní. Znalcov považovala za zaujatých a chcela si vybrať vlastných. Jej advokát Roman Kvasnica vtedy hovoril, že „jeho klientka len využíva právo nevypovedať, ktoré má každý obvinený.“ Na súd poslala aj stanovisko Slovenskej psychiatrickej spoločnosti, ktorá sa jej zastala.

Novinári oslovovali odborníkov, aby sa k téme vyjadrili. Viacerí vtedy súhlasili, že Hedvigu Žákovú Malinovú nemožno nútiť odpovedať na otázky znalcov. Za nespoluprácu by sa podľa ich názoru dalo označiť, len keby sa na vyšetrenie vôbec nedostavila. Súd po viacerých peripetiach napokon návrh prokurátora v prípade Hedvigy zamietol.

Odmietol Heretika

V posledných dňoch sa médiá zaoberali prípadom, keď so znalcami odmietol spolupracovať Marian Kočner, ktorý čelí obžalobe z vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Išlo o znalcov Heretikovcov.

Kočner tvrdil, že Heretik spolupracuje s NAKA, je kamarát svedka Petra Tótha, ktorý proti nemu vypovedá a účinkuje v televíznych reláciách o mafii atď.

Splnomocnenec poškodených Daniel Lipšic súdu navrhol, aby súd nariadil vyšetrenie duševného stavu pozorovaním v zdravotníckom zariadení (ústave). Mimochodom Kvasnica, ktorý tiež v tomto prípade zastupuje poškodených a v minulosti obhajoval Žákovú Malinovú sa k tomu nevyjadroval.

Vyšetrenie duševného stavu a znalecký posudok psychológa je v tomto prípade dôležitý z dôvodu, že o jeho závery sa opiera súd pri ukladaní trestu. Znalec - psychológ  sa vyjadruje k resocializačnej prognóze a teda k tomu, či je alebo nie je u obvineného možná náprava a do akej miery. Ide však o právne otázky, o ktorých rozhoduje súd. Znalec nie je oprávnený robiť takéto závery.

Tu treba pripomenúť, že za účelom vyšetrenia duševného stavu môže byť obvinený umiestnený v ústave a však len za účelom psychologického vyšetrenia to zákon neumožňuje.

Súdny znalec, psychológ  Anton Heretik a súdna znalkyňa, psychiatrička Andrea Heretíková Maršalová sú v zozname znalcov, ktorý vedia ministerstvo spravodlivosti zapísaný pod eseročkou Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii. Firmu majú s ďalšími lekármi a psychológmi.

Chce si vyberať

Kočner na súde uviedol, že je ochotný sa dať vyšetriť, ale nie Heretikovcami. Predsedníčka senátu Špecializovaného trestného súdu Ružena Sabová, ktorá prípad pojednáva, vyzvala Kočnera, aby dodal zoznam znalcov, ktorí sú pre neho prijateľní.

Heretikovici  následne vydali v tejto súvislosti rozhorčené stanovisko a v ňom opisujú svoje názory na situáciu, ktorá vznikla na súde. Hodnotia a kritizujú postup Sabovej.

Podľa Heretikovcov problémom nie je údajná zaujatosť znalcov voči Kočnerovi, ale dlhodobý spor, ktorý má Heretik s jeho obhajcom Marekom Parom a v minulosti opakovane navádzal svojich klientov (Lališ, Trajter, Vlček atď....), aby odmietli spoluprácu so znalcom Heretikom.

„Týmto neetickým postupom znemožňoval a znemožňuje vykonávať plnohodnotným spôsobom znaleckú činnosť,“ uviedli v stanovisku Heretikovci.  Dokonca sa obrátili aj na Slovenskú advokátsku komoru. No neúspešne.

Namietajú tiež, že Sabová dala možnosť  Kočnerovi a jeho advokátovi, aby sa vyjadrili k osobe nových znalcov, či sú pre nich prijateľní. „S podobnými prípadmi sme sa v rámci „súkromných“ znaleckých posudkov už v minulosti stretli a upozornili na ne aj v odborných publikáciách. Takýto postup pokladáme za veľmi problematický,“ konštatovali Heretikovci v stanovisku.

Hovoria o obštrukciách, účelovom výbere znalca a ich ovplyvňovaní pri záveroch posudku. Anton Heretik sa následne k téme obšírnejšie vyjadril aj v rozhovore pre denník SME.

Ako to funguje?

Priberanie znalcov upravuje trestný poriadok a zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.

V prípravnom konaní, teda počas vyšetrovania policajt, alebo prokurátor podá na súd návrh na vydanie príkazu na vyšetrenie duševného stavu obvineného znalcom - psychiatrom. Súd takýto príkaz vydá, alebo nevydá. V praxi sudcovi návrhom nevenujú pozornosť, skopírujú ich a príkazy vydajú, bez ďalšieho skúmania spisu. Následne policajt, alebo prokurátor vydajú uznesenie o pribratí znalca.

V konaní pred súdom môže znalca - psychiatra pribrať súd, alebo obvinený. Prokurátor už takúto možnosť nemá.

Na vyšetrenie znalcom - psychológom vydá počas vyšetrovania policajt, alebo prokurátor a počas súdneho konania súd uznesenie.

Znalca – psychiatra, či psychológa, jeho osobu, alebo otázky, ktoré sú mu položené, prípade iné okolnosti je možné napadnúť predovšetkým sťažnosťou proti uzneseniu o pribratí znalca. V prípravnom konaní, teda počas vyšetrovania rozhoduje o nej prokurátor. V konaní pred súdom rozhoduje o nej súd.

Ob­vi­ne­ný si však mô­že v príp­rav­nom ko­na­ní ako aj v ko­na­ní pred sú­dom prib­rať znal­ca prípisom (ne­for­mál­nou žia­dos­ťou) na vlas­tné nák­la­dy a mô­že, ale aj ne­mu­sí ho za­lo­žiť do spi­su.  

Záleží na zadávateľovi (OČTK, súd, obvinený), akého znalca na podanie akého úkonu priberie do konania. Vyberá si so znalcov, ktorých v má v zozname zapísané ministerstvo spravodlivosti. Môže ísť aj o znalca so zahraničia.

Väčšinou si policajti, prokurátori a súdy vyberajú znalcov, ktorý sú blízko k miestu kde sa vedie vyšetrovanie, či pojednávanie, prípadne blízko miesta väznice, ak je potrebné stretnutie s obvineným. Tiež uprednostňujú takých znalcov, s ktorými už majú predchádzajúce skúsenosti.

 (Zdroj: Trestný poriadok, Právne Listy.sk, súdne prípady V.M. a iné)

Nie je možné porovnávať z hľadiska závažnosti skutok, pre ktorý bola stíhaná Hedviga Žáková Malinová s činom, pre ktorý je obžalovaný Marian Kočner. Pre oboch aj pre kohokoľvek iného však platia tie isté právne predpisy. Ten istý Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tá istá Ústava SR, tie isté trestné kódexy.

Konflikt medzi znalcom Heretikom a advokátom  Parom, môže zmariť zákonný a spravodlivý súdny proces. Novinárom, ktorí sprostredkúvajú informácie o procese verejnosti, by malo záležať na tom, aby konanie prebehlo zákonne a spravodlivo. Túžba po výroku o vine a najlepšie doživotnom treste pre Kočnera je veľmi silná. Môže sa však stať, že iba z dôvodov porušení zákona, súd nebude môcť vysloviť výrok, ktorí si želajú.

Podľa môjho subjektívneho názoru sú vyjadrenia Heretikovcov, ktorí sa usilujú o mediálnu podporu  problematické. Za sporný sa dá označiť aj postup sudkyne Sabovej.

Vychádzam z publikačnej činnosti odborníkov, známej judikatúry, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Ústavy SR,  trestných kódexov z iných súdnych konaní, ktoré som ako novinárka dlhodobo, podrobne sledovala a riešili sa na nich tieto otázky, z judikatúry i odbornej literatúry. Opísala by som ich v šiestich bodoch:

1. Nikoho nemožno nútiť k spolupráci

V tres­tnom konaní pla­tí zá­sa­da, že ob­vi­ne­ný mô­že od­miet­nuť spolu­pra­co­vať s or­gán­mi čin­nými v tres­tnom ko­na­ní a so sú­dom. Ob­vi­ne­ný má prá­vo od­miet­nuť spolu­pra­co­vať aj so znalca­mi – psy­chia­tra­mi pri am­bu­lan­tnom vy­šet­re­ní du­šev­né­ho sta­vu.

Vyšetrenie duševného stavu nie úkon, ktorý by obvinený musel strpieť. Strpieť musí iba osobnú prehliadku.

Ni­ko­ho ne­mož­no nú­tiť na us­ved­čo­va­ní sa­mé­ho se­ba (ob­vi­ne­ný, či po­doz­ri­vý tak však mô­že uro­biť dob­ro­voľ­ne, na zá­kla­de svoj­ho vlas­tné­ho roz­hod­nu­tia).

Prá­vo ml­čať sú všeo­bec­ne uz­ná­va­né me­dzi­ná­rod­né štan­dar­dy, kto­ré sa po­va­žu­jú za sú­časť spra­vod­li­vé­ho pro­ce­su pod­ľa člán­ku 6 Európ­ske­ho do­ho­vo­ru o ľud­ských prá­vach a základných slo­bôd.

Podľa Smernice Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/343 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní, z práva odoprieť výpoveď a z práva nevypovedať vo vlastný neprospech vyplýva, že príslušné orgány by nemali nútiť podozrivé alebo obvinené osoby poskytovať informácie, ak to tieto osoby nechcú urobiť. Pri rozhodovaní o tom, či bolo právo odoprieť výpoveď alebo právo nevypovedať vo vlastný neprospech porušené, by sa mal zohľadniť výklad práva na spravodlivý proces podľa  Európskeho súdu pre ľudské práva.

2. Ústav nemôže byť trest

Na­ria­de­nie vy­šet­re­nia duševného stavu v zdravotníckom zariadení ne­mô­že byť san­kciou za od­miet­nu­tie spolu­prá­ce.

Podľa Trestného poriadku do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie.

Vyšetrenie duševného stavu v zdravotníckom zariadení by mohlo byť porušením základných práv podľa článku 17 odsek 1 a 2 a článku 46 odsek 1 Ústavy SR a práva podľa článok 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Je k tomu viacero rozhodnutí aj judikatúra. Napríklad...

Podľa Nálezu Ústavného súdu ČR IV.ÚS 289/2000 zo dňa 27. 11. 2000: „...pozorování ve zdravotnickém ústavu přichází v úvahu pouze tehdy, jestliže bez něho nelze učinit spolehlivé diagnostické závěry o duševním stavu (rozhodnutí uveřejněné pod č. 15 prvního ročníku - 1/98 Soudní judikatury rozhodnutí soudů ČR z oblasti trestního práva)a zákon zde tedy měl na mysli především problémy odborné, spojené s náročností vyšetření duševního stavu, je tedy třeba před nařízením pozorování ve zdravotnickém ústavu nezbytně trvat na vyčerpání všech možností k vyšetření duševního stavu jiným způsobem. Odmítání spolupráce s orgány činnými v trestním řízení např. tím, že obviněný odepře dostavit se k vyšetření, je proto třeba řešit za pomoci jiných prostředků trestního řádu.“

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z júla 1998, sp. zn 8Tz 61/88 – judikát R 24/1990: „Nariadenie vyšetrenia duševného stavu obvineného jeho pozorovaním v zdravotníckom ústave, resp. osobitnom oddelení nápravného zariadenia, prichádza totiž do úvahy len vtedy, keď sa zistí, že sa duševný  stav obvineného nedá iným spôsobom vyšetriť. Dostatočným podkladom pre takéto rozhodnutie nemôže byť len úvaha súdu, ktorá sa nezakladá na odborných vedomostiach a je  na mieste najmä vtedy, keď z vyjadrenia znalcov - psychiatrov vyplýva, že nemôže urobiť spoľahlivé diagnostické závery o duševnom stave obvineného bez jeho pozorovania v zdravotníckom ústave, resp. v osobitnom oddelení nápravného zariadenia.“

Sudca Peter Šamko mladší si myslí, že Pre roz­hod­nu­tie o na­ria­de­ní vy­šet­re­nia duševného stavu v zdravotníckom zariadení mu­sí súd skú­mať dve okol­nos­ti: osob­nosť ob­vi­ne­né­ho a okol­nos­ti prí­pa­du. Aj po od­miet­nu­tí spolu­prá­ce niet pre­ká­žok na vy­pra­co­va­nie zna­lec­ké­ho po­sud­ku.

„V zna­lec­kom po­sud­ku znal­ci – psy­chia­tri sú po­vin­ní oprieť sa o spi­so­vý ma­te­riál a vy­ko­na­né do­ka­zo­va­nie, ok­rem iné­ho aj o vý­sluch ob­vi­ne­né­ho (ak bol reali­zo­va­ný).  Mô­žu žia­dať zdra­vot­nú do­ku­men­tá­ciu, prí­pad­ne pred­chá­dza­jú­ce od­bor­né vy­šet­re­nia le­ká­rov – psy­chia­trov. Ma­jú prá­vo navr­hnúť vy­ko­na­nie ďal­ších dô­ka­zov (nie ich vy­ko­nať), kto­ré pot­re­bu­jú pre úče­ly po­da­nia zna­lec­ké­ho po­sud­ku,“ uviedol Šamko mladší v článku, ktorý sa venuje problematike znalcov.

Z di­kcie zá­ko­na podľa neho vy­plý­va, že zá­kla­dom je vy­pra­co­va­nie zna­lec­ké­ho po­sud­ku am­bu­lan­tnou for­mou. Až nás­led­ne (pre di­ag­nos­tic­ké spres­ne­nie) mô­že dôjsť k návr­hu pro­ku­rá­to­ra na ús­tav­né po­zo­ro­va­nie.  „Za si­tuácie, že am­bu­lan­tné vy­šet­re­nie je iba v za­čiat­koch, znal­ci ne­ma­jú prá­vo na návrh psy­chia­tric­ké­ho po­zo­ro­va­nia, keď­že ne­ma­jú di­ag­nos­tic­ký zá­ver, kto­rý je roz­ho­du­jú­ci pre ďal­ší pos­tup,“ dodal v texte Šamko mladší.

3. Advokát je povinný klienta poučiť o právach

Ak advokát poučí svojho klienta o jeho právach a vysvetlí mu, že vyšetrenie duševného stavu nemusí strpieť a môže ho odmietnuť, nemožno to považovať za marenie práce znalcov, tak ako to uvádza Heretik. A už vôbec sa to nedá  považovať za navádzanie a neetické praktiky.

Naopak, advokátovi takáto povinnosť vyplýva priamo z jeho postavenia obhajcu v trestnom konaní a zo zákona o advokácii, „má dohliadať na to, aby všetky práva klienta boli zachované“.

4. Obžalovaný nemôže diktovať súdu, ale...

Hertikovci majú pravdu v tom, že obvinený nemôže diktovať OČTK, či súdu, ktorý znalec je pre neho prijateľný a ktorý nie.

Bývalý sudca Peter Šamko staršívyslovil vo svojom článku o prípade Hedvigy  Žákovej Malinovej názor, že „ak ob­vi­ne­ná od­mie­ta spolu­pra­co­vať iba z dô­vo­du, že pro­ku­rá­tor pre­fe­ru­je vy­bra­ných znal­cov – psy­chia­trov, ide z jej stra­ny o úče­lo­vý pos­tup. Súd­ni znal­ci sú vy­me­no­va­ní pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su, sú pou­če­ní o vý­zna­me zna­lec­ké­ho po­sud­ku a o tres­tných nás­led­koch ve­do­me nep­rav­di­vé­ho zna­lec­ké­ho po­sud­ku.“

Ob­vi­ne­ný si však mô­že v príp­rav­nom ko­na­ní ako aj v ko­na­ní pred sú­dom prib­rať znal­ca prípisom (ne­for­mál­nou žia­dos­ťou) na vlas­tné nák­la­dy a mô­že, ale aj ne­mu­sí ho za­lo­žiť do spisu.

 Ak by bol takýto posudok pre obvineného nepriaznivý, nemusí ho súdu ani predložiť a aj keby sa o ňom súd dozvedel, nemožno na neho prihliadať. Vyplýva to už zo spomenutej zásady, že „nikoho nie je možné nútiť, aby usvedčoval sám seba“. Heretikovci  sa mýlia. Zákon takúto možnosť obvineným dáva.

5. Rovnosť zbraní

 Heretikovci v stanovisku uvádzajú, že prijateľné sú iba posudky od znalcov, ktorých priberie súd a takzvané „súkromné“ znalecké posudky sú neobjektívne, výlučne v prospech obvinených.

Heretikovcov však do konania pribrali orgány činné v trestnom konaní ešte počas vyšetrovania. Na Slovensku platí kon­tra­dik­tór­ne konanie, v kto­rom sa reš­pek­tu­jú zá­sa­dy rovnos­ti zbra­ní. Prokurátor je teda pred súdom v stranou konaní rovnako ako obžalovaný.

Pri rešpektovaní tejto zásady teda podľa vyjadrenia Heretikovcov musí platiť, že ani ich posudok by nebol/nie je objektívny z dôvodu, že ich nepribral súd. V opačnom prípade by táto zásada bola porušená.

6. Zdržanlivosť

Zna­lec prib­ra­tý v tres­tnom ko­na­ní nes­to­jí na žiad­nej stra­ne tres­tné­ho pro­ce­su. Je­ho úlo­hou je ob­jek­tív­ne po­sú­de­nie od­bor­ných otá­zok.

Ak sa Anton Heretik vyjadruje a hodnotí postup súdu, stratégiu obhajobu (o odmietnutí spolupráce so znalcom) ešte v živom konaní, naviac v ktorom ako znalec sám figuruje, vzbudzuje to pochybnosti o nestrannosti a vyvoláva podozrenie zo zaujatosti. Ako znalec by mal byť zdržanlivý. Ak by sa s takýmto „hodnotením“ obrátil na súd, existuje k tomu aj judikatúra: „Nie je ve­cou znal­cov, ozna­mo­vať sú­du svo­je ná­zo­ry na práv­ne otáz­ky.“

Ako rešpektovaný psychológ a znalec, ktorý verejnosti prostredníctvom médií opisuje svoje problémy z praxe, má však možnosť iniciovať diskusiu v odborných kruhoch, ktorá môže viesť k zmene právnych predpisov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Monika Jankovská sa chce dohodnúť s políciou

Štátna tajomníčka zrejme chce spolupracovať.

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Vždy sa dá počítať s vypätím všetkých síl

Krajčí počas testovania videl "silného ducha slovenského národa".


Už ste čítali?