Keď v auguste 2012 prokurátor Generálnej prokuratúry Jaroslav Kozolka podal návrh na súd, aby Hedvige Žákovej Malinovej vyšetrili duševný stav pozorovaním v zdravotníckom zariadení väčšina novinárov bola rozhorčená. Búrila sa aj časť verejnosti. Žáková Malinová bola obvinená z krivej výpovede, tvrdila, že ju v roku 206 v Nitre cestou na skúšku napadli dvaja muži. Podľa prokuratúry si vymýšľala.
Počas policajného vyšetrovania sa odmietla podrobiť vyšetreniu duševného stavu ambulantnou formou. Odmietla spolupracovať so znalcom, ktorého vybrali orgány činné v trestnom konaní. Znalcov považovala za zaujatých a chcela si vybrať vlastných. Jej advokát Roman Kvasnica vtedy hovoril, že „jeho klientka len využíva právo nevypovedať, ktoré má každý obvinený.“ Na súd poslala aj stanovisko Slovenskej psychiatrickej spoločnosti, ktorá sa jej zastala.
Novinári oslovovali odborníkov, aby sa k téme vyjadrili. Viacerí vtedy súhlasili, že Hedvigu Žákovú Malinovú nemožno nútiť odpovedať na otázky znalcov. Za nespoluprácu by sa podľa ich názoru dalo označiť, len keby sa na vyšetrenie vôbec nedostavila. Súd po viacerých peripetiach napokon návrh prokurátora v prípade Hedvigy zamietol.
Odmietol Heretika
V posledných dňoch sa médiá zaoberali prípadom, keď so znalcami odmietol spolupracovať Marian Kočner, ktorý čelí obžalobe z vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Išlo o znalcov Heretikovcov.
Kočner tvrdil, že Heretik spolupracuje s NAKA, je kamarát svedka Petra Tótha, ktorý proti nemu vypovedá a účinkuje v televíznych reláciách o mafii atď.
Splnomocnenec poškodených Daniel Lipšic súdu navrhol, aby súd nariadil vyšetrenie duševného stavu pozorovaním v zdravotníckom zariadení (ústave). Mimochodom Kvasnica, ktorý tiež v tomto prípade zastupuje poškodených a v minulosti obhajoval Žákovú Malinovú sa k tomu nevyjadroval.
Vyšetrenie duševného stavu a znalecký posudok psychológa je v tomto prípade dôležitý z dôvodu, že o jeho závery sa opiera súd pri ukladaní trestu. Znalec - psychológ sa vyjadruje k resocializačnej prognóze a teda k tomu, či je alebo nie je u obvineného možná náprava a do akej miery. Ide však o právne otázky, o ktorých rozhoduje súd. Znalec nie je oprávnený robiť takéto závery.
Tu treba pripomenúť, že za účelom vyšetrenia duševného stavu môže byť obvinený umiestnený v ústave a však len za účelom psychologického vyšetrenia to zákon neumožňuje.
Súdny znalec, psychológ Anton Heretik a súdna znalkyňa, psychiatrička Andrea Heretíková Maršalová sú v zozname znalcov, ktorý vedia ministerstvo spravodlivosti zapísaný pod eseročkou Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii. Firmu majú s ďalšími lekármi a psychológmi.
Chce si vyberať
Kočner na súde uviedol, že je ochotný sa dať vyšetriť, ale nie Heretikovcami. Predsedníčka senátu Špecializovaného trestného súdu Ružena Sabová, ktorá prípad pojednáva, vyzvala Kočnera, aby dodal zoznam znalcov, ktorí sú pre neho prijateľní.
Heretikovici následne vydali v tejto súvislosti rozhorčené stanovisko a v ňom opisujú svoje názory na situáciu, ktorá vznikla na súde. Hodnotia a kritizujú postup Sabovej.
Podľa Heretikovcov problémom nie je údajná zaujatosť znalcov voči Kočnerovi, ale dlhodobý spor, ktorý má Heretik s jeho obhajcom Marekom Parom a v minulosti opakovane navádzal svojich klientov (Lališ, Trajter, Vlček atď....), aby odmietli spoluprácu so znalcom Heretikom.
„Týmto neetickým postupom znemožňoval a znemožňuje vykonávať plnohodnotným spôsobom znaleckú činnosť,“ uviedli v stanovisku Heretikovci. Dokonca sa obrátili aj na Slovenskú advokátsku komoru. No neúspešne.
Namietajú tiež, že Sabová dala možnosť Kočnerovi a jeho advokátovi, aby sa vyjadrili k osobe nových znalcov, či sú pre nich prijateľní. „S podobnými prípadmi sme sa v rámci „súkromných“ znaleckých posudkov už v minulosti stretli a upozornili na ne aj v odborných publikáciách. Takýto postup pokladáme za veľmi problematický,“ konštatovali Heretikovci v stanovisku.
Hovoria o obštrukciách, účelovom výbere znalca a ich ovplyvňovaní pri záveroch posudku. Anton Heretik sa následne k téme obšírnejšie vyjadril aj v rozhovore pre denník SME.
Ako to funguje?
Priberanie znalcov upravuje trestný poriadok a zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.
V prípravnom konaní, teda počas vyšetrovania policajt, alebo prokurátor podá na súd návrh na vydanie príkazu na vyšetrenie duševného stavu obvineného znalcom - psychiatrom. Súd takýto príkaz vydá, alebo nevydá. V praxi sudcovi návrhom nevenujú pozornosť, skopírujú ich a príkazy vydajú, bez ďalšieho skúmania spisu. Následne policajt, alebo prokurátor vydajú uznesenie o pribratí znalca.
V konaní pred súdom môže znalca - psychiatra pribrať súd, alebo obvinený. Prokurátor už takúto možnosť nemá.
Na vyšetrenie znalcom - psychológom vydá počas vyšetrovania policajt, alebo prokurátor a počas súdneho konania súd uznesenie.
Znalca – psychiatra, či psychológa, jeho osobu, alebo otázky, ktoré sú mu položené, prípade iné okolnosti je možné napadnúť predovšetkým sťažnosťou proti uzneseniu o pribratí znalca. V prípravnom konaní, teda počas vyšetrovania rozhoduje o nej prokurátor. V konaní pred súdom rozhoduje o nej súd.
Obvinený si však môže v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom pribrať znalca prípisom (neformálnou žiadosťou) na vlastné náklady a môže, ale aj nemusí ho založiť do spisu.
Záleží na zadávateľovi (OČTK, súd, obvinený), akého znalca na podanie akého úkonu priberie do konania. Vyberá si so znalcov, ktorých v má v zozname zapísané ministerstvo spravodlivosti. Môže ísť aj o znalca so zahraničia.
Väčšinou si policajti, prokurátori a súdy vyberajú znalcov, ktorý sú blízko k miestu kde sa vedie vyšetrovanie, či pojednávanie, prípadne blízko miesta väznice, ak je potrebné stretnutie s obvineným. Tiež uprednostňujú takých znalcov, s ktorými už majú predchádzajúce skúsenosti.
(Zdroj: Trestný poriadok, Právne Listy.sk, súdne prípady V.M. a iné)
Nie je možné porovnávať z hľadiska závažnosti skutok, pre ktorý bola stíhaná Hedviga Žáková Malinová s činom, pre ktorý je obžalovaný Marian Kočner. Pre oboch aj pre kohokoľvek iného však platia tie isté právne predpisy. Ten istý Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tá istá Ústava SR, tie isté trestné kódexy.
Konflikt medzi znalcom Heretikom a advokátom Parom, môže zmariť zákonný a spravodlivý súdny proces. Novinárom, ktorí sprostredkúvajú informácie o procese verejnosti, by malo záležať na tom, aby konanie prebehlo zákonne a spravodlivo. Túžba po výroku o vine a najlepšie doživotnom treste pre Kočnera je veľmi silná. Môže sa však stať, že iba z dôvodov porušení zákona, súd nebude môcť vysloviť výrok, ktorí si želajú.
Podľa môjho subjektívneho názoru sú vyjadrenia Heretikovcov, ktorí sa usilujú o mediálnu podporu problematické. Za sporný sa dá označiť aj postup sudkyne Sabovej.
Vychádzam z publikačnej činnosti odborníkov, známej judikatúry, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Ústavy SR, trestných kódexov z iných súdnych konaní, ktoré som ako novinárka dlhodobo, podrobne sledovala a riešili sa na nich tieto otázky, z judikatúry i odbornej literatúry. Opísala by som ich v šiestich bodoch:
1. Nikoho nemožno nútiť k spolupráci
V trestnom konaní platí zásada, že obvinený môže odmietnuť spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní a so súdom. Obvinený má právo odmietnuť spolupracovať aj so znalcami – psychiatrami pri ambulantnom vyšetrení duševného stavu.
Vyšetrenie duševného stavu nie úkon, ktorý by obvinený musel strpieť. Strpieť musí iba osobnú prehliadku.
Nikoho nemožno nútiť na usvedčovaní samého seba (obvinený, či podozrivý tak však môže urobiť dobrovoľne, na základe svojho vlastného rozhodnutia).
Právo mlčať sú všeobecne uznávané medzinárodné štandardy, ktoré sa považujú za súčasť spravodlivého procesu podľa článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobôd.
Podľa Smernice Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/343 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní, z práva odoprieť výpoveď a z práva nevypovedať vo vlastný neprospech vyplýva, že príslušné orgány by nemali nútiť podozrivé alebo obvinené osoby poskytovať informácie, ak to tieto osoby nechcú urobiť. Pri rozhodovaní o tom, či bolo právo odoprieť výpoveď alebo právo nevypovedať vo vlastný neprospech porušené, by sa mal zohľadniť výklad práva na spravodlivý proces podľa Európskeho súdu pre ľudské práva.
2. Ústav nemôže byť trest
Nariadenie vyšetrenia duševného stavu v zdravotníckom zariadení nemôže byť sankciou za odmietnutie spolupráce.
Podľa Trestného poriadku do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie.
Vyšetrenie duševného stavu v zdravotníckom zariadení by mohlo byť porušením základných práv podľa článku 17 odsek 1 a 2 a článku 46 odsek 1 Ústavy SR a práva podľa článok 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Je k tomu viacero rozhodnutí aj judikatúra. Napríklad...
Podľa Nálezu Ústavného súdu ČR IV.ÚS 289/2000 zo dňa 27. 11. 2000: „...pozorování ve zdravotnickém ústavu přichází v úvahu pouze tehdy, jestliže bez něho nelze učinit spolehlivé diagnostické závěry o duševním stavu (rozhodnutí uveřejněné pod č. 15 prvního ročníku - 1/98 Soudní judikatury rozhodnutí soudů ČR z oblasti trestního práva)a zákon zde tedy měl na mysli především problémy odborné, spojené s náročností vyšetření duševního stavu, je tedy třeba před nařízením pozorování ve zdravotnickém ústavu nezbytně trvat na vyčerpání všech možností k vyšetření duševního stavu jiným způsobem. Odmítání spolupráce s orgány činnými v trestním řízení např. tím, že obviněný odepře dostavit se k vyšetření, je proto třeba řešit za pomoci jiných prostředků trestního řádu.“
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z júla 1998, sp. zn 8Tz 61/88 – judikát R 24/1990: „Nariadenie vyšetrenia duševného stavu obvineného jeho pozorovaním v zdravotníckom ústave, resp. osobitnom oddelení nápravného zariadenia, prichádza totiž do úvahy len vtedy, keď sa zistí, že sa duševný stav obvineného nedá iným spôsobom vyšetriť. Dostatočným podkladom pre takéto rozhodnutie nemôže byť len úvaha súdu, ktorá sa nezakladá na odborných vedomostiach a je na mieste najmä vtedy, keď z vyjadrenia znalcov - psychiatrov vyplýva, že nemôže urobiť spoľahlivé diagnostické závery o duševnom stave obvineného bez jeho pozorovania v zdravotníckom ústave, resp. v osobitnom oddelení nápravného zariadenia.“
Sudca Peter Šamko mladší si myslí, že Pre rozhodnutie o nariadení vyšetrenia duševného stavu v zdravotníckom zariadení musí súd skúmať dve okolnosti: osobnosť obvineného a okolnosti prípadu. Aj po odmietnutí spolupráce niet prekážok na vypracovanie znaleckého posudku.
„V znaleckom posudku znalci – psychiatri sú povinní oprieť sa o spisový materiál a vykonané dokazovanie, okrem iného aj o výsluch obvineného (ak bol realizovaný). Môžu žiadať zdravotnú dokumentáciu, prípadne predchádzajúce odborné vyšetrenia lekárov – psychiatrov. Majú právo navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov (nie ich vykonať), ktoré potrebujú pre účely podania znaleckého posudku,“ uviedol Šamko mladší v článku, ktorý sa venuje problematike znalcov.
Z dikcie zákona podľa neho vyplýva, že základom je vypracovanie znaleckého posudku ambulantnou formou. Až následne (pre diagnostické spresnenie) môže dôjsť k návrhu prokurátora na ústavné pozorovanie. „Za situácie, že ambulantné vyšetrenie je iba v začiatkoch, znalci nemajú právo na návrh psychiatrického pozorovania, keďže nemajú diagnostický záver, ktorý je rozhodujúci pre ďalší postup,“ dodal v texte Šamko mladší.
3. Advokát je povinný klienta poučiť o právach
Ak advokát poučí svojho klienta o jeho právach a vysvetlí mu, že vyšetrenie duševného stavu nemusí strpieť a môže ho odmietnuť, nemožno to považovať za marenie práce znalcov, tak ako to uvádza Heretik. A už vôbec sa to nedá považovať za navádzanie a neetické praktiky.
Naopak, advokátovi takáto povinnosť vyplýva priamo z jeho postavenia obhajcu v trestnom konaní a zo zákona o advokácii, „má dohliadať na to, aby všetky práva klienta boli zachované“.
4. Obžalovaný nemôže diktovať súdu, ale...
Hertikovci majú pravdu v tom, že obvinený nemôže diktovať OČTK, či súdu, ktorý znalec je pre neho prijateľný a ktorý nie.
Bývalý sudca Peter Šamko staršívyslovil vo svojom článku o prípade Hedvigy Žákovej Malinovej názor, že „ak obvinená odmieta spolupracovať iba z dôvodu, že prokurátor preferuje vybraných znalcov – psychiatrov, ide z jej strany o účelový postup. Súdni znalci sú vymenovaní podľa osobitného predpisu, sú poučení o význame znaleckého posudku a o trestných následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku.“
Obvinený si však môže v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom pribrať znalca prípisom (neformálnou žiadosťou) na vlastné náklady a môže, ale aj nemusí ho založiť do spisu.
Ak by bol takýto posudok pre obvineného nepriaznivý, nemusí ho súdu ani predložiť a aj keby sa o ňom súd dozvedel, nemožno na neho prihliadať. Vyplýva to už zo spomenutej zásady, že „nikoho nie je možné nútiť, aby usvedčoval sám seba“. Heretikovci sa mýlia. Zákon takúto možnosť obvineným dáva.
5. Rovnosť zbraní
Heretikovci v stanovisku uvádzajú, že prijateľné sú iba posudky od znalcov, ktorých priberie súd a takzvané „súkromné“ znalecké posudky sú neobjektívne, výlučne v prospech obvinených.
Heretikovcov však do konania pribrali orgány činné v trestnom konaní ešte počas vyšetrovania. Na Slovensku platí kontradiktórne konanie, v ktorom sa rešpektujú zásady rovnosti zbraní. Prokurátor je teda pred súdom v stranou konaní rovnako ako obžalovaný.
Pri rešpektovaní tejto zásady teda podľa vyjadrenia Heretikovcov musí platiť, že ani ich posudok by nebol/nie je objektívny z dôvodu, že ich nepribral súd. V opačnom prípade by táto zásada bola porušená.
6. Zdržanlivosť
Znalec pribratý v trestnom konaní nestojí na žiadnej strane trestného procesu. Jeho úlohou je objektívne posúdenie odborných otázok.
Ak sa Anton Heretik vyjadruje a hodnotí postup súdu, stratégiu obhajobu (o odmietnutí spolupráce so znalcom) ešte v živom konaní, naviac v ktorom ako znalec sám figuruje, vzbudzuje to pochybnosti o nestrannosti a vyvoláva podozrenie zo zaujatosti. Ako znalec by mal byť zdržanlivý. Ak by sa s takýmto „hodnotením“ obrátil na súd, existuje k tomu aj judikatúra: „Nie je vecou znalcov, oznamovať súdu svoje názory na právne otázky.“
Ako rešpektovaný psychológ a znalec, ktorý verejnosti prostredníctvom médií opisuje svoje problémy z praxe, má však možnosť iniciovať diskusiu v odborných kruhoch, ktorá môže viesť k zmene právnych predpisov.