Žilinský mafián Salinger si to rozmyslel. Z basy sa mu opäť nechce

Autor: Júlia Piraňa Mikolášiková | 2.4.2020 o 15:05 | (upravené 2.4.2020 o 16:45) Karma článku: 7,39 | Prečítané:  2703x

Odsúdený mafián František Salinger špekuluje. Žiadosti o podmienečné prepustenie z basy opakovane sťahuje. Svedkov proti nemu riadilo kriminálne spravodajstvo.

„Verejné zasadnutie vo veci vedenej na Okresnom súde Trnava nariadené na 15. apríla 2020 sa nebude konať, pretože odsúdený vzal žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody späť,“ informovali z trnavského súdu o prípade bossa žilinského podsvetia Františka Salingera prezývaného Malý Fero. Nie je to prvýkrát. Salinger takto špekuloval aj v minulosti.

Podľa denníka N Salinger začal začiatkom marca vypovedať o korupcii na žilinských súdoch. Povedal, že cez Františka Tótha, prezývaného Veľký Fero, uplácal sudcov žilinského krajského súdu, uvádzal presné rozhodnutia aj úplatky, ktoré Tóthovi dával.

Salinger údajne zaplatil Tóthovi cez svojho zaťa 20-tisíc eur za to, že dostane nižší súhrnný trest, a 10-tisíc eur za to, že mu zmiernia podmienky vo väzbe, aby napríklad mohol prijímať korešpondenciu alebo telefonovať bez predchádzajúceho súhlasu policajtov. Salinger sa podľa vyšetrovateľa pokúsil uplácať verejných činiteľov na súde a Tóth tieto úplatky schovával práve v bezpečnostných schránkach. Ide o úplatky, ktoré mali byť odovzdané v rokoch 2018 aj 2019.

Podľa denníka N vyšetrovateľ obvinil Tótha z prijímania úplatku a Salingera z podplácania a ďalším dvom ľuďom, ktorí sú blízki Salingerovi a vybavovali s ním úplatky, podmienečne odložili obvinenie, keďže výrazne prispeli k objasneniu korupčného trestného činu.

Prečo ho odsúdili?

Saliger sedel štyri roky vo väzbe za daňovú trestnú činnosť z 90-tych rokov. Na slobodu sa dostal v roku 2004. Prípad sa na súdoch ťahal od marca 2005, na Krajskom súde v Žiline padol vo februári 2009 verdikt. Salingera odsúdili na 8 rokov a v apríli 2012 mu trest právoplatne zvýšili na 10 rokov.

V októbri 2016 na Okresnom súde v Žiline Salingera odsúdili za všeobecné ohrozenie v súvislosti s výbuchom nástražného výbušného systému v telefónnej búdke v Žiline z roku 1998 na súhrnný trest 13 rokov. (To znamená, že je tam započítaný aj predchádzajúci trest za ekonomickú trestnú činnosť. – pozn. autorky.)  Pri explózii zomreli traja ľudia. Salinger sa k činu priznal a oľutoval ho.

Už v decembri 2016 sa dostal na slobodu, aj keď už v tom čase boli  obvinený z ďalších dvoch vrážd. Prokurátor síce podal návrh na jeho vzatie do väzby a Okresný súd v Žiline skonštatoval, že dôvody väzby existujú, ale nahradil ju dohľadom probačného úradníka, uložil mu zákaz vycestovať do zahraničia, opustiť Žilinský kraj a na nohe musel nosiť monitorovací náramok.

Salinger sa opäť dostal do väzby v máji 2018, obvinili ho z úverového podvodu a falšovanie listiny. Následne ho v decembri 2018 odsúdili na 15 rokov za vraždu bieleho koňa Milana Lichého z roku 1998. Opäť dostal súhrnný trest. Odsedel si tak už 14 rokov a tri mesiace. Trest mu teda uplynie koncom tohto roka a na slobodu by sa dostal aj tak. Salinger však opakovane žiadal o podmienečné prepustenie z výkonu trestu.

Z basy sa mu nechce

V januári Okresný súd v Trnave o Salingerovej žiadosti o podmienečnom prepustení na slobodu nerozhodol. Jeho advokát mu totiž vypovedal plnú moc. Verejné zasadnutie vtedy odročili.

Spoza mreží sa chcel dostať aj minulý rok v septembri. Vtedy tiež stiahol svoju žiadosť. O jeho prepustenie požiadalo aj isté občianske združenie, ktoré ponúklo aj záruku za dovŕšenie nápravy odsúdeného.

Svedkov proti nemu riadilo kriminálne spravodajstvo

V ďalších prípadoch trestné stíhanie Salingera zastavili, obvinenie zrušili a v jednom prípade vraždy ho aj súd oslobodil. Kauzu sprevádzali mnohé nejasnosti.

Napríklad  Jaroslav Blaško, kľúčový svedok v prípade vraždy Štefana Gažúra z roku 1997 na súde priznal, že si výpoveď vymyslel. Uviedol, že ho na výpoveď nahovorili policajti, ktorí mu povedali to, čo im opísal iný svedok, Šimon Francl, ale ten nechcel oficiálne vypovedať. Salingera tak v novembri 2011 právoplatne oslobodili.

Obaja títo svedkovia spolupracovali s kriminálnym spravodajstvom (Odbor zvláštnych operatívnych činností - OZOČ, neskôr Odbor špecializovaných služieb - OŠS - pozn. autorky ) a riadil ich aj bývalý prvý policajný viceprezident Jaroslav Málik, ktorý bol v tom čase zaradený na útvare kriminálneho spravodajstva a neskôr mu aj šéfoval. V minulosti o tom sám Málik často hovoril a priznával to.

V prípade vraždy Jaroslava Daníška z jari 1999 zase došlo na polícii k zámene kostí z tajného hrobu, ktorý ukázal svedok Blaško. Niekto ich vymenil za kosti zo zvieraťa pravdepodobne psa. Prokurátor trestné stíhanie voči Salingerovi zastavil v júni 2013. Uviedol, že vyšetrovaním nebolo zistené, že by obvinený spáchal vraždu tak, ako to uvádzal svedok.

Blaška však za krivú výpoveď nestíhali. Salinger podal na policajtov na inšpekciu viacero trestných oznámení, no neúspešne.

Neskôr sa spomínaný svedok Blaško, „vyhrážal“, že vyberie pozostatky z jedného tajného hrobu, do ktorého so Salingerom zakopali obeť vraždy a porozhadzuje ich na pozemku bývalého žilinského krajského policajného riaditeľa Františka Poslucha. Práve Posluch v roku 2007 vyšetrovanie starých prípadov proti Salingerovi naštartoval. Posluch a Málik sú dlhoročný priatelia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Slovensko je želaná nevesta, hovorí Matovič. Vláda pustí ľudí do cudziny na dva dni

Matovič sa na nevyžadovaní testu dohodol zatiaľ len s Babišom.

Komentár Zuzany Kepplovej

Konšpirujúci premiér nie je zmena, na ktorú sme čakali

Kto nie je s vami, nemusí byť v službách temných síl.


Už ste čítali?